Zdravím Vás ! Chlapi, Ste perfektní, rád Vás počúvam, len túto časť hovoríte pri Gaussovi o 17 - stene ale asi máte na mysli 17 - uholník. Alebo ....?! ....ešte veľa podcastov prajem ....
V názvosloví prvkov, ktoré navrhoval Jan Svatopluk Presl sa fosfor volal "kostík", ale nikdy sa to neujalo, na rozdiel od niektorých iných prvkov končiacich na "ík". Osmium mal byť voník, chlór solík atď. Možno by to bola dobrá téma na podcast. Presl okrem toho pomenoval aj viacero hornín a zvierat.
Myslim si ze najvacsou prekazkou je "system odmien" zive tvory po dosiahnutí ciela citia vdaka dopaminovej reakcii zadosucinnenie a motiváciu ..... neviem si predstavit ako "potesit" stroj
Mne umelá inteligencia niektoré odborné výrazy stále prekladá do angličtiny alebo z angličtiny nesprávne, môžu existovať preklady v spojení slov, ktoré majú pomerne nízku frekvenciu výskytu. Chcel by som sa opýtať, z čoho by vychádzala umelá inteligencia napríklad pri liečbe nejakého ochorenia, ktoré by vyžadovalo neštandardný postup, ktorý v histórii nemal obdobu?
Kniha Imunita je najlepšia kniha za posledné roky. Čítam ju po druhý krát a začínam chápať ako málo viem. Paradox: Čím viac sa dozvedám, tým menej viem. (percentuálne)
bohaaaa.. chlapi.. až sa za vás človek musí hanbit s tým škrečkom a dýchaním cez zadok. nikto z vás nevidel film priepasť? Abyss.. od Camerona.. Ed Harris tam hral a tá tekutina je známa od roku 89
Jen co jsem zde dopsal příspěvek, objevilo se na YT toto od odborníka na statistiku (najděte si pro vyváženost, odkaz byl opakovaně smazán, což nesvědčí pro důvěryhodnost vědy, když se bojí kritiky): Tomáš Fürst 2. díl: Věda se stala služkou státu, a jako vše znárodněné přestává fungovat
@@vedator_sk To samozřejmě ne. Je to praxe YT zavedená v době covidu. Ale svědčí o nedostatečné průkaznosti vědy, která se hlasitě neohradí proti takové "pomoci". Brání diskuzi, tedy i falzifikaci jako součásti vědy. To už se pak nedá věřit ani konsenzu, když i profesionál v oboru statistiky je utlumován omezením šíření kritiky vědy.
Nejde o popírání změn klimatu. Jde ale o příčiny a zda opatření proti jedné z nich nepřinesou víc škod než užitku. Mimochodem, proč nezmíníte, že na planetě díky CO2 narůstá množství biomasy a tedy i potravin a také objem přírodního úložiště onoho plynu?
Viete, najprv odporcovia tvrdili, že sa zmena nedeje. Zavalený faktami museli uznať, že sa deje a teraz sa snažia tvrdiť, že sa deje, ale že za to nemôžeme my. Keďže už aj v tomto strácajú pôdu pod nohami, tak zas o krok ustúpia a budú tvrdiť, že áno, deje sa to a môžeme za to my, ale nedá sa s tým nič robiť. Oberajú nás o cenný čas, čím neskôr zareagujeme, tým náročnejšie opatrenia budeme musieť prijať. Zdržiavaním si len komplikujeme (budúci) život. A čo sa týka záchytu CO2 biomasou, áno, tá zachytáva časť nadbytku. A čo z toho plynie? Vďaka biomase nie je situácia tak zlá, ako by mohla byť. Ale nie je dobrá.
@@vedator_sk Já jsem tvrdil vždy totéž. Že je potřeba brát v úvahu veškeré okolnosti a následky případných opatření a také brát v úvahu systematické chyby a nenechávat se unést na první pohled až podezřele přesvědčivými statistickými grafy. Jste vědecký podcast, mimochodem velmi zajímavý a rád ho poslouchám, tak prosím přistupujte i k posuzování oněch "odpůrců" s použitím alespoň základní logiky, která k vědě náleží. Neexistuje žádná skupina odpůrců. To je jako byste za odpůrce označoval jednotlivé účastníky oponentního řízení. I ty úkroky zpět přece k takovému řízení patří. Co je špatná situace? To je velice relativní. Před nemnoha desetiletími se strašilo nástupem doby ledové, tak ti tehdejší vševědové by byli za dnešní stav možná rádi. Nedůtklivé až hysterické zavrhování a někdy i dehonestování skeptiků není věda. Není se co divit, že mnozí takovou "vědu" pak považují za novou víru. Nebo za produkt vypočítavosti, pokud si zjistí, jak se dnes u nás věda financuje. Nebo za dílo strachu, když zhlédnou nějaké přednášky odborníků, kteří nejsou úplně mainstreamoví a zjistí, jak velice opatrně se vyjadřují ve věcech týkajících se aktuální vědecké ideologie.
Samo by mal ist k doktorovi alebo zmenit zamestnanie lebo je vyhoreny. Posluchač sa pyta na rožok s maslom a on odpoveda na chleba. Odpoved je jednoducha to maslo zmeni tažisko rožka a preto sa otočí.
@@vedator_skTreba pocuvat s porozumenim. Tipek si na rozok na vrch rozka natrie maslo a polozi ho na tanier a rozok sa pretoci tym maslom dole . Ked si rozrežeme rozok posldzne a natrem ho zvnutra tak sa tazisko nemeni. Maslo ma o dost vacsiu hustotu ako rožok.
@@aurelo1 Důvod je podle mě ten, že máslo si vždycky namažeš na tu rovnější stranu, ta protilehlá je tudíž ta více kulatá a proto se ti rohlík převrátí. Kdyby jsis máslo namazal na tu půlkulatou, tak se nikam převracet nebude.
1+2+3... sa v ziadnom pripade NEROVOVNA -1/12, a Ramanujan to ani nikdy netvrdil. To co je tam napisane ako + totiz nie je tak uplne + a to co je tam napisane ako = nie je tak uplne = (ale analytical continuation). vid. ru-vid.com/video/%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%B5%D0%BE-YuIIjLr6vUA.html
Vynikajúci diel ❤ ....... viem ze uz bol diel o elektrone ale chcelo by to diel o valencnom elektrone a ako sposobuje chemicke vlastnosti prvkov .... to by bol iny pohlad na fosfor preco ma take chemicke vlastnosti ake má
môj obľúbený prvok. pre mňa pretože podporuje ďatelinoviny. podporuje generatívne orgány a kvalitu produkcie (rastlín) natasha gilbert: disappearing nutrient. nature 2009 - z nereaktívnej horniiny = prístupná živina = nereaktívna forma živiny v pôde sprístupňovanie sa robí kyselinami, napríklad dusičnou. ak sa získalo veľké množstvo kyseliny fosforečnej tak aj ňou, čím sa získava trojitý superfosfát. predtým boli dvojitý, či jednoduchý. prerozdelené jazero ives and carpenter? vo výsledku to potom boli eutrofizácia ako aj tipping points a aj planetary boundaries johanes rockstrom a švédsky inštitút resiliencie
dva generátori zdanlivo infantilnej debaty s fatálnym dopadom na budúce rozhodovanie, vo veci zabezpečenia prepojenosti tohto sveta , zeme, s cieľom zabrániť univerzu vymazať lokálnu neprepojenosť. Je to vlastne praktické využitie predvídateľnosti ľudského rozhodovania vo veci zabezpečenia budúceho prepojenia ľudského sveta. ......
PC má už zvyčajne dva HW časovače a stačí vytvoriť procedúru na ich vzájomnú spoluprácu tak, aby výsledok z toho bolo vygenerované náhodné číslo, ktoré bude vznikať z kvantovej neurčitosti...
Neistota je udalosť, ktorá nemá pridelenú pravdepodobnosť (určitá nepredvídateľná udalosť), riziko, udalosť, ktoré má pridelenú pravdepodobnosť (určitá do istej miery predvídateľná udalosť, napr. hod mincou, viete, že padne hlava alebo orol), pri neistote sa dá pravdepodobnosť prideliť na základe Laplaceovho pravidla alebo Bayesovho pravidla, toto mohlo odznieť na začiatku podcastu.
Nie je zas až také ťažké tam naklikať okolo 50%. Treba sa snažiť: A: stláčať D a F približne rovnaký počet krát, ale nie to za každú cenu kompenzovať (teória opitého námorníka vraví že očakávame odchýlku o druhú odmocninu počtu krokov. Teda ak máme 100 pokusov, môžeme si dovoliť stlačiť jednu z kláves približne o 10 viac razí, ako druhú, a nebude to podozrivé) B: robiť rôzne dlhé reťazce, ako bolo spomenuté vo videu (maximálne dĺžky logaritmu so základom 2 z počtu pokusov, teda pri 100 pokusoch log(2)100 = 6,64 čiže povedzne 6 alebo 7)
:-), a ako tá realita vie koľko krokov urobím? Iná je druhá odmocnina zo sto =10 a iná z 300 = 17. To by vylučovalo možnosť stlačiť v sérii prvých 100 volieb jednu o 17 krát viac ale v tej istej sérii všetkých 300 volieb nie. Náhoda neexistuje.
@@pifci to asi vie. a tomu zodpovedá možná odchýlka, ktorá je menšia ako pri vyššom počte pokusov. Ak teda rešpektuje nejaký stav v počte pokusov do sto, to nezodpovedá odchýlke v počte pokusov do 300. spätne v počte pokusov do sto nevie meniť výsledky... Ak má to pravidlo platiť v celej škále pokusov od 1 do 300 musí realita vidieť dopredu skôr ako začnem aj to koľko pokusov budem realizovať a to vylučuje náhodu.
@@feggyo Lebo ten údaj nehovorí o tom, ako ďaleko dovodím, špeciálne, ak sa nepozerám z úrovne mora (preto by som čakal (nemám to spočítané) byť vidno sopky na Kanárskych ostrovoch z pobrežia Afriky). Ak sa pozerám z jedného vyvýšeného miesta na druhé, dá sa použiť vzorec odtialto. Dva vrcholy kopcov vysokých 1500 metrov sa navzájom vidia na vzdialenosť cca 276 km, pre 2000 metrové kopce to je 318 km atď dennikn.sk/blog/526441/chystate-sa-k-moru-zmerajte-tam-obvod-zeme/
Takze na moju otazku nedostanem odpoved asi nikdy 😢 obcas ju poslem znova ale duplicitne sa mazú ........ aky zmysel ma ich este posielat niekam ......pre info: pytam sa bezmala 2 roky 😅
@@vedator_sk ked si predstavujem prvotnu inflaciu po Bb vsetka energia(naboje) uz boli pritomne a postupne s rozpinanim sa utvorilo miesto pre cim dalej vacsie "struktury" (prvotne jadrá postupne atomy) a tie sa rozpinaju dalej, predpokladom je ze plankov rozmer sa uz nerozpina a je "konštantny" .......... otázka: moze toto sposobovat ze zrychlovanie rozpinania je len opticky klam a co je vlastne optický klam ?
@@vedator_sk aj ked by som nedostal odpoved nevadí , Vas verny posluchač 👍 PS: Kúsky reality sú TOP za posledne roky najlepsia vedeckopopularna kniha vôbec . Planujete ju aj prelozit do anglictiny ?
Ten běh zní skvěle, jelikož běh s vědátory přes mosty je spojení VĚDA a MOSTY, což už je velmi blízko k slovíčku VĚDOMOSTI, ale aby jsem se drželi těch mostů, tak VĚDOMOSTY. samozřejmě si to přeložte do slovenštiny 😮😊🎉
Malé nedorozumenie , veta znela ... v Poloninách , na Muránskej planine , kde pribudol nový park tmavej oblohy a vo Veľkej Fatre ..... teda spomína tri rôzne miesta , len je to trochu zle intonované takže to splíva dokopy ako ...Poloniny na Muránskej planine....
Chalani. Podcast obsahovo perfektný, super, ale jeho hodnotu výrazne znižuje veľmi zlá kvalita zvuku. Neviem či máte nekvalitné mikrofóny, alebo biedny mixpult či streamovací pult, no zvuk vašich hlasov je veľmi zlý, niekedy nezrozumiteľný a keď hovoríte cez seba - súčasne, tak Vám už nerozumieť ale že absolútne nič. Nehovorte prosím tak často cez seba naraz! Je to veľmi neprofesionálne a zlé... Chápem, že chcete viesť rozhovor uvolnene - autenticky, tak ako "huba dá...". No pre zrozumiteľosť obsahu je to mega zlé! Podcast počúvam cez kvalitné zvukové rozhranie (24Bit/96kHz zvukovú kartu) a kvalitný štúdiový reprodutor od Eve audio, alebo Genelec. Keby ste videli, ako je nastavená Ekvalizačná krivka na PEQ (aby to bolo ako tak počúvateľné), tak by sa nejeden zvukár zhrozil :). HPF na 130Hz od 80Hz Kill, 250Hz mínus 10dB Q 10, 1350hz mínus 13dB Q 10, od 2500Hz do cca 7000Hz schody hore postupne po 3 dB do plusu. Od 8000Hz tzv High shelf + 10dB do 20 kHz. Pre hovorené slovo odporúčam budˇniečo od Sennheiser alebo Shure SM7 (klasika) alebo kvalitný Rode mic. Nepoužívajte nekvalitné klopové mikrofóny, Ak používate tzv. "madony" (náhlavné mikrofóny), tak od DPA4099 a lepšie modely (akejkoľvek renomovanej značky) so smerovou charakteristikou snímania. Menej bude snímať hlas oproti, alebo vedľa sediaceho spolurečníka.
