Ako naucit psa, aby nevrcal a nepohryzol svojho majitela 2018 

Najprv ďakujem za Vašu reakciu. Každý pes je iný, majiteľ tak isto, a konfliktová situácia pes-človek tak isto iná. Najlepšie je konfliktovej situácii predchádzať - aby k nej nikdy nedošlo. A práve o tom je tento film: prevencia a uvedomenie si faktu, že ak sa psovi majiteľ venuje, ku konfliktom pes-majiteľ určite nedôjde. Každý majiteľ psa vie, koľko bije, keď ho vlastný pes pohrýzol. Vie, či už z toho psa nič, alebo to bolo len nedorozumenie. Zdravie človeka a jeho ľudského okolia je vždy na prvom mieste. Nikto nikoho do ničoho nenúti, a myslím, že každý konkrétny majiteľ vie, čo má robiť so svojim miláčikom... Vo filme na 8 minút sa nedá všetko povedať a samozrejme nemožno vytrhávať výroky z kontextu. Ak máte nejaký link na youtube film o tejto tématike, budem len rád, ak ho práve na tomto fóre ponúknete divákom. Takže sem s jeho linkom.

Děkuji za reakci i za možnost reklamy. Zatím mám filmaři zpracovaná jen některá témata, která lze nalézt na mém webu v Novinkách (ivoeichler.cz/blog/). Nicméně jedni přátelé, kterým jsem před rokem vycvičil náročného pita, mne přesvědčili, abych se do podobných problémových situací pustil a vysvětloval začátečníkům to, co třeba ještě neví a nebo mají nepřesné představy. Dělám to bez nějaké větší přípravy a tak je možné, že něco zapomenu. Nicméně pokud se tak stane, tak to následně opravím textem níže. Jakmile mi přijde z Čech ten filmeček, tak Vám ho odešlu. Zdraví I.E.

Ivo Eichler RÁMO výcvik psů

@@jaroslavs2331 ru-vid.com/video/%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%B5%D0%BE-32TfmotSqpA.html

@@jaroslavs2331 ru-vid.com/video/%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%B5%D0%BE-32TfmotSqpA.html

Keď sú malé plemená psov, tak tam to nie je až také nebezpečné s tým pohryzením. Pri veľkých, či stredných však môže ísť aj o život majiteľa.

Vladimir Timkovic To ano, ona je Nemecky Boxer...

ľudia robia chybu a to , že si vyberú nevhodné plemeno k sebe. Pes ako človek nie je od narodenia zlý či dobrý , ovplyvňuje ho okolie a ľudia okolo neho...socializácia psa je dôležitá. Ale hlavne vybrať si takého psa na čo ho chcem. Ja som si vybral NO (nem. ovč.) pretože mám čas sa s ním zaoberať,trénovať ho a baví ma to. Ak si niekto vybere NO len tak lebo počul , že sú to dobré psy je na omyle. A možno doplatí na to hryzom , ale pes smrťou.

Podľa mňa by ste sa s ním nemali preťahovať, keď vrčí, aby to vrčanie nezačal zamieňať spočiatku vrčanie na preťahovanú vec a potom vrčanie na Vás. Keď vrčí, nemáte mu niečo brať. Lebo Vás môže chňapnúť. Najprv mu v takom prípade poviete, aby pustil, a keď pustí a je upokojený po následnom napr. slovnom pochválení či dobrotke, tak mu danú vec vezmete. Potom mu ju už vziať môžete a následne ak máte po ruke iné dobrotky, mali by ste ho poriadne odmeniť, aby Vám danú vec prepustil s chuťou aj inokedy.

@@vladimirtimkovic Ďakujem za odpoveď. Len aby som ešte uviedla na poriadok: sám mi vkladá hračku do ruky a snaží sa presťahovať o ňu, zjavne je to jeho spôsob zábavy. Ak sa o hračku nepreťahujem, stráca o ňu záujem a púšťa ju. Ešte raz ďakujem , všetko dobré prajem

@@janakovacova4063 Tak potom by som hračku dal napr. na povraz - a tak sa preťahoval, aby hračka nebola priamo v ruke - aby ruka nebola pri jeho pysku. Sú napr. loptičky, čo sa hádžu psovi a sú na horolezeckom lane asi metrovom - tak takou loptičkou sme sa preťahovali s mojím vtedy keď bol malý o stošesť a vrčal ako najatý... Ale nie loptička v ruke a tak sa preťahovať... Tak sa zlostí na loptičku a medzi loptičkou a rukou je povraz - tak sa nezlostí na ruku.

@@vladimirtimkovic Super, ďakujem za dobrý tip. Vaše videá sa mi páčia, s pozdravom J.K.

@@janakovacova4063 Nemáte za čo. Alebo: vezmite starú nohavicu z pevnej látky a na konci uviažte uzol, nech sa do neho zahryzne a nohavice na opačnom konci ťahajte. Nohavica nech podľa možností nie je nejakého člena rodiny - aby Vám zo žartu netrhal Vaše šaty, keď nie ste doma... Niekedy mu dajte vyhrať - aby ste zvýšili jeho sebavedomie. Na konci mu vždy dajte vyhrať posledný cvik - že si danú vec odnesie - bude sebavedomý a bude si myslieť, že svet je gombička - čo je pre majiteľa dobré.

Váš psík je dominantný, chce prevziať Vašu rodinu pod svoje vedenie (keďže je zviera, neuvedomuje si, že bez Vás neprežije). On Vás pokladá naďalej za svojich a bude Vás aj chrániť, ale si myslí, že ste neschopní života a slabí v jeho očiach. V realite sa mu denne nevenujete dostatočne. Ako to napraviť? Vezmite si bicykel (či moped) a vyjdite s ním takto na prechádzku, iďte s ním tak, aby ste ho museli mierne ťahať - aby videl, že ste vodcom svorky. Uprostred pri otočke späť, zosadnite z bicykla, dajte mu nejaké povely a dajte mu párkrát aport (lov v jeho očiach) - veľmi dôležité!!! a potom naspäť. Nažrať do sýta len raz na deň a to len po takomto tréningu. Zmena jeho správania bude temer okamžitá, hneď po pár dňoch: prestane na Vás vrčať bez príčiny. Utratiť toho psíka by bola škoda - iní psíčkari by za tak charakterovo cenného dominantného psa "zabíjali".

@@vladimirtimkovic Veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď, hneď dnes s ním začnem takto pracovať, veľmi ste ma potešil že je aj ina cesta. Ešte raz ďakujem.

Pes nie je človek a nikdy neviete, čo mu v hlave preskočí. Nechápem tých ľudí, ktorí nechávajú svoje deti-batoľatá v blízkosti i keď vlastného psa, keď mu v hlave preskočí a poškodí, či zabije ich tak krehké dieťa? K psovi aj vlastnému väčšieho plemena (aj labrador tam patrí) sa musíme správať s rešpektom, najmä ak je dospelý - mení svoj charakter, chce dominovať, jediný spôsob je dokázať mu, že my sme viac ako on. Ako? Venovať sa mu denne pravidelne: cvičiť s ním, dávať mu aportovať, behať s ním, či nechať ho behať pri bicykli a pod. Ak sa mu tak poriadne povenujeme (že ho unavíme) uvidíme u neho zmenu správania sa k nám k lepšiemu - žemy sme vodcami svorky. A cudzí psi sa nikdy nehladkajú...

A ešte niečo: to že sa Váš pes začal zadierať do cudzích ľudí, môže byť znamením, že jeho psí život ako dospelého psa nie je naplnený (lov, naháňanie a zakusávanie). Preto si hľadá náhražku na cudzích ľuďoch. Nestačí ísť s psom na prechádzku, ale na nej treba: dávajte mu loviť - aportovať, chytať v letku loptu a pod., prípadne nech sa vyvršuje na cudzej handre, ktorú mu dávate zakusávať na povel a pod.

Ďakujem veĺmi pekne za odpoveď.Je pravda,že s ním nie každý deň aportujeme a má to rád,keď to robíme-aj vo vode hlavne.

Vďaka. Nech sa darí...

Vo voliére by som ho netrestal, a vôbec nie v jeho búdi - bezpečnom brlohu. Pre zdravú psychiku potrebuje bezpečný priestor - len pre neho - aby si odpočinul.

Dobrý deň pán Timkovic. Chcel by som sa Vás spýtať že ak sme napríklad na terase kde ho furt bereme. Tak tam alebo niekde inde ho za niečo zlé môžeme potrestať?

@@DavidDavid-ib8yj Áno, len nikdy nepchať ruky do jeho búdi - to je jeho bezpečný priestor, veľmi potrebný pre upokojenie a odpočinutie jeho psychiky. A psiu búdu upratovať, keď to nevidí.

Určite to nebude mať účinok

Keď bude väčší, môže Vás silnejšie chňapnúť... Preto ho máte naučiť, aby išiel tam, kde mu ukážete, a potom daným miestom prejdete v pokoji, keď sa pes odprace... Ako naučiť psa, aby išiel tam, kde sa mu ukáže rukou 2017 ru-vid.com/video/%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%B5%D0%BE-3NzCG0Di_s0.html

Ešte doplnenie: Výhodou Vašej situácie (pozitívne myslenie) je, že máte vyhodovaného päťročného psa, hneď pripraveného k ochrane Vašej záhrady. Tým, že Váš pes-fena je v záhrade na voľno (a Vás tam niet), je to jej teritórium ona je tam fena-samotárka-šéfka, Vy ste zvláštny člen jej svorky, ktorý jej prinesie denne žrať. Ale nie ste vodca tejto dvojčlennej svorky. Vodcom je ono a dáva Vám to jemne na javo, že výstražne chniape. Ja by som to riešil tak, že každý deň by som napr. nasadol na bicykel, priviazal ju k bicyklu a prehnal sa s ňou denne aspoň dva kilometre, tak, aby ona na koniec nevládala. Po dvoch kilometroch - keď ste svorku viedli Vy (na bicykli), by som jej dal pár krát aportovať, sadni, ľahni, ostaň… (lov), potom dva kilometre naspäť na záhradu, opäť ste vodcom svorky Vy, a až po tomto tréningu by som dal jej nažrať do sýta (len raz denne - úspešný lov). To nažratie by malo byť až večer a znamená úspešný lov na bicykli. Ak to urobíte pár krát, bude Vás uznávať za vodcu svorky a nebude po Vás chniapať. Ak sa budete psovi pravidelne aspoň pol hodiny mimo záhrady venovať - bude sa na Vás tešiť, uznávať Vás, a budete kámoši…

Vrátit, dat prec . Hned! Nezvladnute od sameho zaciatku! Urobite najlepsie ked nebudete nad tym ani rozmyslat. A Este ked sú tam aj deti ... Hororova situacia. Nezvyknem sa zapajat do takychto prestreliek, ale citim povinost, poprosit Vas o to aby pes zil s niekym inym , s kym bude mat iny vztah, s vami ma iba ten , ze je nad vami ma vas za menej ako vzduch

V prvom rade si nájdite DOBRÉHO kynológa nie typu ako p.Timkovič

Skúste mať v poháriku pripravenú vodu na spodku a keď jej poviete nie: oliať ju do tváre. Po papuli jej dávať, jedine ak nemáte vodu po ruke. To, že vyvádza po prechádzke znamená, že ste ju neunavili, je plná energie. Nestačí sa prechádzať, musí loviť. Teda aportovať - až dovtedy, kedy nevládze. Teda pri prechádzke sa venovať psovi plne (teraz vďaka koronavíru sa to dá bez problémov): aportovať ako odmenu za poslušnosť sadni ľahni, zostaň a pod... A na miesto aportovania (loviska) keď nevládzete ju ubehať, tak ísť na bicykli a tak ju zničiť, v jej hlave budete výkonnejší ako ona, bude mať k Vám väčší prirodzený rešpekt. Máte cenného-živého psa, len ho nasmerovať... Ten môj posledný pes-vlčiak, keď bol mladší, nebolo s ním do reči, keď najprv 100x (doslova) v kuse nepreskočil prekážku 110 cm vysokú. Až potom sme išli na prechádzku a tváril sa akoby sa nič nestalo... Ináč sa s ním nedalo (emócie),

@@vladimirtimkovic Ďakujem

Pes nie je dieťa. Nestačí s ním ísť na prechádzku, treba s ním cvičiť - cvik-odmena teda lov-ulovenie. Sadni-odmena, lahni-odmena, chyť-odmena... Všetko u neho je to lov-odmena-ulovneie. Pes je šelma, jedine to ho naplna. Vaše šteňa bolo na prechádzke, ale ste sa mu nevenovali: musí aspoň aportovať niečo a musíte ho vybehať, aby nevládalo chodiť - to sa mu počíta. Preto Vám hryzie do papúč - zlozvyk, nahrádza lovenie aportovanie. Keď ho chcete dnes odnaučiť: veľmi ľahko: kúpte si napr. elektrický obojok s diaľkovým ovládaním, ak sa Vám niečo nepáči: poviete nie, a úder cez obojok na dialkove ovladanie, ale k tomu zlozvyku prišlo preto, že sa psovi nevenujete ako psovi (aportovať aspoň).

Pes si najviac cení, kto mu dáva pravidelne žrať a toho, kto s ním chodí na vychádzky a sa mu najviac venuje. Pes je pozorovateľ, presne vie v ktorom čase dňa od koho zo svorky (členov domácnosti) mu niečo kvapne pod zub, alebo ako tréning-zábava-lov. V danom čase sa bude družiť s tým členom domácnosti a toho bude nasledovať.

Ak má niečo v papuli, nesmie sa to mu z nej len tak vyberať. To by pohrýzol aj môj pes mňa. Ak to má v papuli, je to LEN jeho, tak platí medzi psami - ináč je medzi nimi ruvačka... a hryzenie. Ak mu chcete niečo vybrať z papule, musí dostať najprv príkaz, aby to pustil. Ak to pustí, pochválite ho, dáte mu odmenu-maškrtu a potom mu to vezmete... Nemusí byť maškrta, ale ak nepustí, pokyn rukou a ústami aby pustil, ak nepustí tak nepríjemný trest, ako tu ktosi píše úder skrútenými novinami, najlepšie oliate vodou troškou napr. Ak je ďaleko, napr. zásah kamienkom... Teda ak má niečo v papuli v žiadnom prípade nevyberať bez predchádzajúceho nejakého povelu... Tým, že Vás pohrýzol, Vám povedal: nie. Ako má to povedať, ak nie odvrátením hlavy, zavrčaním, či nakoniec pohryzením? Pes nie je vec, je živé stvorenie, teda musíme mať k nemu rešpekt...

To znamená, že máte živého psa - s dobrým temperamentom (pes má vrčať, hrýzť, brániť majiteľa a svoje teritórium - ale len na povel majiteľa). Teraz máte dve možnosti: nezanedbať ho, teda pravidelne ho cvičiť (pol hodiny denne), aby všetko robil na Váš povel, a aby Vás uznával za vodcu svorky. Druhou možnosťou je nevenovať sa mu cvičením - potom to skončí tak, že niekoho z rodiny pohryzie vážne a budete ho musieť utratiť - ak sa mu nebudete venovať cvičením v druhom roku života bude chcieť prevziať svorku (Vašu rodinu) pod svojej vedenie - vtedy niekoho vážne pohryzie... Do ruky Vám nemá čo hrýzť - date mu po papuľke jemne, ak pokračuje, tak potom silnejšie a vždy mu vynadajte a to až dovtedy kým nepochopí, že si to neprajete. Ako šteňa potrebuje niečo hrýzť - tak sa pripravuje na svoj život v dospelosti. Preto niečo hrýzť mu musíte dať, napr. hračku, handru, loptu... Ako trest pre psa je výborné oliatie vodou: majte v poháriku na viacerých miestach, kde sa pes zdržuje pripravenú trošku vody... Ak urobí niečo zlé, tak mu vynadajte a súbežne ho olejte. Potom mu bude stačiť len vynadať... Pes je pohodlné zviera, nemá rád, ak je mokrý bez príčiny na jeho tvári...

@@vladimirtimkovic proč by se měl dát hned utratit 😂😂😂😂 na cvičáků máme psa který pokousal asi 1 člověka a je teď z toho miláček

Vo filme sa nedá povedať všetko, možno moje vyjadrenie bolo o psoch, ktorým už niet pomoci... Film je o tom, že vrčanie psa je poslednou výstrahou, má sa brať vážne a nemá sa z toho smiať a dokonca pes sa nemá do toho povzbudzovať, keď vrčí na majiteľa - na internete je veľa filmov po anglicky, kde sa majitelia z toho smejú... Pre nich bol tento film. Vždy je na majiteľovi psa, a ten vie, koľko bije, aké to bolo pohryzenie... Príklad: mali sme psa, ktorý dostal palicou od narušiteľa po šiji v neprítomnosti majiteľa (teda pes bol hrdina). Vznikla mu tam hnisavá cista veľkosti asi 10cm. Viackrát ju mal odborne lekársky odstránenú, vždy sa mu obnovovala. Keď už mal asi 6 rokov, bol podráždený, keď sa mu okolo toho niekto obšmietal, pohrýzol aj majiteľa. Nedalo sa už s ním žiť, bol utratený... A pritom to bol hrdina... Teda majiteľ vie, koľko bije... a čo sa s tým dá robiť. Vrčanie psa je vážna vec... Je to posledná výstraha. Zvieratá si to vzájomne rozumejú, a ľudia by tomu vo vlastnom záujme mali rozumieť tiež.

@@vladimirtimkovic Pes nikdy nerobí chybu. A každý psík si zaslúži dalšiu šancu

Nehovoríte vôbec zle. Všetko, čo hovoríte je poučné. Len jedna vec: nie je pes ako pes, podobne ako ľudia sú odlišní, aj psi sú odlišní jeden od druhého svojim charakterom. Keď cvičia labradorov pre slepcov ako pomocníkov, tak z labradorov na tento výcvik sú vhodné len asi 40 percent (iní uvádzajjú 60 percent) psov-labradorov - svojim charakterom. S tými, čo nie sú vhodní charakterom, ani nezačínajú cvičiť na tento účel... Teda ak máte psa, nie je pes ako pes. Nemožno tvrdiť, že všetci psíkovia sú ako môj psík - svojim charakterom. To len na doplnenie. Tiež je rozdiel láskať sa s nejakým malým psíkom, alebo s obrovskou brazílskou filou - ktorá už svojou veľkosťou i vyšľachtením vzbudzuje rešpekt a už len pri láskavom narazení svojim kolenom o koleno cvičiteľa, spôsobuje cvičiteľovi bolesť. Sandy Harte Pred 36 minútami Takisto nesúhlasím. Psa napomeniem okamžite, ako niečo nevhodné robí. Nie neskôr, a už vôbec nie potom, ako ho napravím nejakým povelom. NIKDY!!! Pes nebude vedieť, čo mi vadí. Tresty nepoužívam. Nepotrebujem ich.Stačí napomenutie, poprípade sa otočím a odchádzam a pes veľmi dobre vie, že urobil niečo čo nemal a pribehne ma odprosiť - nechce byť sám, to treba využiť. Chvíľu si ho nevšímam. Keď sa upokojí, privolám si ho a pochválim za to, že prišiel. Ak robí niečo čo nemá, stačí povel "fuj" a činnosť ukončí. privolám si ho a nasleduje odmena za uposlúchnutie. Ak vidím, že sa zameria na niečo čo nechcem aby robil, poviem mu "nesmieš". Správne vycvičený pes na majiteľa vo chvíľach slabosti neútočí, snaží sa byť nablízku, alebo pomôcť. Pokiaľ nejaké plemeno nezvládate a máte s ním problémy, netreba sa hanbiť, a treba zvoliť také, ktoré zvládnete. A ešte Vás chcem poprosiť: Nepolievajte chudáka psa, keď zlyháte ako vodca. Začo ho polievate? Zato že poslúchol a išiel do búdy? Ak chcem, aby mi uhol z cesty, dám povel a odtlačím ho - tak to robia psi vo svorke - vodca nikoho neposiela do búdy a následne ho nepolieva vodou. To už vyzerá ako týranie.A ešte k tomu uhryznutiu majiteľa s následným utratením psa: Čo konkrétne by som musela urobiť, aby ma môj vlastný pes uhryzol? Strčiť mu ruku do misky? Pokojne aj obidve, ešte sa uhne, lebo vie, že mu nič nevezmem. Ak chcem to, čo má v papuli, poviem mu aby to pustil. Ak máte jeho rešpekt, pustí to. Ak nie, treba popracovať na sebe, nie na psovi. Svojho psa sa snažím viesť s láskou, prísne, ak to vyžadujú okolnosti, ale v prvom rade spravodlivo tak, ako to robí správny vodca svorky. Má svoje hranice, obmedzenia a pravidlá ktoré dodržiavame. Tak pes vie, kde j jeho miesto a je spokojný. Vie, že vždy za každú cenu mám všetko pod kontrolou a dôveruje mi. Môj pes sa teší, že je so mnou, pozerá na mňa s láskou, nie so strachom. Rešpektuje ma, ale nemá zo mňa strach. Zamyslite sa nad sebou. Čím je pre Vás pes?

Ďakujem za odpoveď. Funguje nám to ako pri zlatom retrieverovi, tak aj pri stafordovi. Staforda má kamarát. Obaja sú rovnako vľúdni a nikdy sa mi nestalo, že by sa mi snažili ublížiť. A to mávam niekedy problémy s chôdzou, nakoľko mám sclerosis multiplex.

Nebrat mu ich, len prisypovat... Uz ste mu asi brali, preto je agresivny. Ako Vam ma povedat nie?

Nikto nehovorí, aby pes bol napomenutý o pol hodiny nato, ako sa previnil. To by si naozaj nepamätal, začo to bolo... Či napomenutie-potrestanie bolo správne a v správny čas, vidíte na "mimike" tváre a reči tela psa. Napr. ak má stiahnutý chvost medzi nohami - prejav podriadenosti, alebo si ľahne... tak isto. Či dokonca sa vyvalí a obnaží svoje brucho - totálna podriadenosť - a vtedy by už bolo veľkou chybou trestať. Jeden pes nikdy nezožerie druhého, lebo rozumie vzájomnej mimike... V momente, keď sa vyjasní hierarchia medzi psami, prestane medzi nimi boj. Keď som pôsobil v okr. Medzilaborce, mali sme asi 5 kilového bielo-čierneho strakatého bastarda. Potom nám priniesli už asi trojročnú čistokrvnú asi 50-60 kilovú brazílsku filu (pes šľachtený na lov otrokov). Báli sme sa jej, lebo bola totálne cudzia a nepoznala nás. Vpustili sme k nej do voliéry toho bastardíka, "aby ho zožrala"... V momente boli priatelia. Hierarchia bola jasná. Potom bastardík dával pozor a vybrechoval na cudzích, a brazílska fila počas jeho vybrechovania spala, po nejakom čase vybrechovania malého, len zdvihla hlavu a brechla len raz - aby ho podporila... Žili v symbióze a rozdelili si prácu... Ako vyzerá brazílska fila v akcii a ako skončila tá naša brazílska fila svoj život máte v mojom filme o besnote: Ockovanie ‒ besnota a psinka 2018 na linku: ru-vid.com/video/%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%B5%D0%BE-JaNTnTVySX8.html&frags=pl%2Cwn V jednej knihe sa písalo, že trestom pre psa je aj ignorácia psovodom. A je to veľmi účinné (z praxe), keď je pes veľmi neposlušný, rozptýlený a nepozorný: položíte ruky tak, že si ich opriete o svoje boky a obrátite svoju tvár smerom opačným od psa a smerom do hora a ostanete tak možno aj minútu či viac nehybne... Tým prejavíte svoju veľkú nahnevanosť na psa. Tejto mimike psovoda pes rozumie aj na väčšiu diaľku. Uvidíte zmenu na jeho správaní sa, že zvážnie a bude oveľa pozornejší...

Vladimir Timkovic Samozrejmeze lec tela Spocitane mimikou. Aj chvtom a. Usi je velmi dolezit. Ale ako figurant. A kynolog aj z praxe. Mislim si ze toto je na dlhe lakte. S niektrimi veči. Suhlasim. Ale s niektorimi nie Pes nema čo napdnut psovoda. Za ziadnich okolnosti. Jak ri obrane. Tak pri zrani ci oc co inom Je to nezvladnuta vichova. Ked pe napadne psovoda chtiac. Ked pes kusne. Nechtiac. Ze chel vs oblizat. Slebo hranim jak ste to vsvetloval. To neni problm. Ale. Anizavrct by nemal na. Psovoda. Ci majitela. V takom pripade by som. Vihladal pomoc kynologa. S toeim to visireit. By pes. Nadalej nepokusal.

Vladimir Timkovic a urcite e to na veciu debatu. Ale sor osobne. Ak si tu pisat

Každý pes mení zásadne-zlomovo charakter 2x. Prvý krát, keď sa stane dospelým (2 roky) a druhýkrát keď sa stáva starým - to je prípad Vášho psa. Teda teraz treba na neho dávať pozor, aby Vás nepohrýzol a opäť mu dokázať, že ste šéfmi svorky, ako? Uviažte ho o bicykel a prebehnite sa s ním, až nebude vládať - odvďačí sa Vám tým, že Vás bude pokladať opäť za šéfa.

@@vladimirtimkovic ďakujem za odpoveď, vždy som si myslel že platí : starého psa novým kúskom novym kuskom nenaucis ale pravda bude ako píšete že zrovna mení správanie. Rozmýšlam ako mu to dokázať a toto môže byť dobrý spôsob, len sa zas bojím aby nedošlo k situácií kedy napr. uvidí inú fenu, bude chcieť ísť za ňou a pri nedovolení by zas zavrčal. Rozprával som sa zo susedom a ten mi hovoril že im ušla tiež včera fena ktorá sa hárala, takže zrejme ju musel zacítiť. Chodím s ním ale do hory nikdy nebol žiadny problém, naposledy som bol pred 2 týždňami ale už sa aj tejto aktivity obávam. Napadá vas prosím ešte nejaký spôsob dokázania si vodcovstva ?

@@Blaaadead Ja som to videl na svojom psovi, takže hovorím aj zo skúsenosti... Ak pes dožije staroby (mnohí nedožijú), mení sa mu charakter, ak to zvládnete, bude sa k Vám správať ako oddané dieťa (oblezný, túliaci sa) a keď zdochne, bude Vám smutno, že všetko vedel a už ho niet.

Majte pripravený pohár s trochou vody, poviete mu: nie a sekundu potom ho olejete do tváre... Tak ho naučíte, že ak poviete nie, tak prestane čokoľvek robiť, čo mu zakazujete.

@@vladimirtimkovic ďakujem

@@vladimirtimkovic a keď to nepomaha teraz pokusal moju kamaratku pod oko aj krv jej isla dost neviem čo mam robiť

@@gustarsss__6315 Ľudia majú psíka doma, je s nimi vždy a predsa psík nie je vyžitý. Ako? Pes musí behať, najlepšie dovtedy až keď nevládze, musí loviť - chytať niečo (napr. pravidelný každodenný aport, či u služ. plemien záhryz do ruky-rukáva, či stopovanie - v psej hlave koristi...). Behá Váš psík pravidelne, aportuje? Ak s ním pravidelne to budete robiť každý deň, začne Vás uznávať za vodkyňu svorky a nebude Vás hrýzť... Skúste ho uvadiť na bicykel a zničte ho... stačí možno 2x, dva dni za sebou a uvidíte zmenu v jeho správaní sa k Vám. Naraz sa zmení a bude Vám oddaný a na slovo poslušný... Cvičiť s ním na hladno, nažrať po behaní až...

@@vladimirtimkovic ďakujem

Každý majiteľ psa, pozná svojho psa a vie, čo svojho psa naučil a čo jeho pes dokáže. Nehovorím o psoch malých, ale o služobných psoch. Ak psa napr. majiteľ naučil útočiť na ľudí na povel, vie, aký nebezpečný jeho pes môže byť. Taký majiteľ má pred svojím psom rešpekt. Veď psa nemá preto, aby žral, spal a nechal sa hladkať, ale ho kŕmi a vlastní preto, aby pes bol psom (aby pes strážil, slúžil, brechal a hrýzol). Pes je šelma a svojho majiteľa pokladá len a len za psa (väčšieho, silnejšieho a vodcu) a za nič iné. Každý pes je charakterovo iný. Vaše rady platia na psa flegmatika... Neplatili by na psa sanguinika, a už nehovorím o psovi cholerikovi. Dávať psovi ľudské vlastnosti a spoliehať sa, že sa pes bude správať v krízových situáciach ako človek je nebezpečná vec. Správne podotýkate, že sa pes má trestať hneď, ako sa previnil. Keď však nebezpečný pes výstražne zavrčí na svojho majiteľa, má sa okamžite slovne zahriaknuť, a dať sadnúť, ľahnúť a pod., aby sa ukľudnil. Ak nebezpečný pes zavrčí na svojho majiteľa a majiteľ ho hneď následne potrestá napr. úderom, či kopancom... majiteľ riskuje priamu konfrontáciu sily a protisily. Sú len dve možnosti, alebo sa pes hneď stiahne a podriadi, alebo pes v takejto priamej konfrontácii si zmeria sily s majiteľom a prípadne ho pohryzie. Každý človek sa po pohryzení stiahne... čo pre psa je znamením víťazstva a potom je veľká pravdepodobnosť, že pri ďalšej konfotnrácii opäť dôjde k boju medzi majiteľom a psom. Taký pes sa potom musí utratiť, lebo sa stane nezvládnuteľným. Bojové plemená psov (pitbully), ktorým sa majitelia nedostatočne venujú-trénujú väčšinou končia alebo vykastrovaním, alebo utratením, čo je smutná vec. Chyba nie je na strane psa, ale na strane majiteľa, ktorý sa psovi nedostatočne venoval. Kastrácia psa je podľa mňa hrubým násilím voči psovi. Svojho psa by som nikdy nedal vykastrovať. A ešte malá poznámka pre všetkých psíčkarov služobných psov z vlastnej skúsenosti: Pes v druhom roku života mení charakter - stáva sa dospelým a snaží sa prevziať svorku (aj majiteľa) pod svoju kontrolu, majiteľ má vtedy zintenzívniť trénovanie psa, aby mu dokázal, že vodcom svorky je on. Druhýkrát mení pes svoj charakter v starobe: okolo 8-9 roku, opäť sa vyžaduje od majiteľa zvýšená trpezlivosť, opatrnosť a dôslednosť pri trénovaní, aby nedošlo ku konfrontácii a pohryzeniu.

Dávid Melinčák chcela by som dá opýtať....mám šteniatko slovenského čuvača narodil sa 11.7 a keď je hladný a dám mu jesť tak sa ho nesmiem vôbec dotknúť pretože vrci a keď idem bližšie k jedlu tak aj uhryzne samozrejme že to až tak neboli lebo ešte Ne maly ale bojím sa že keď bude väčší tak sa to nezmení

Pes je šelma. Nikdy človek nevie, čo sa mu honí hlavou ako šelme, dá sa to len predpokladať. Je to možné, čo píšete, veď aj ľudia robia podobné veci: vezme samopal a postrieľa deti v škole v USA. A sú to ľudia. Ak to urobí pes - je to výnimka. U ľudí však je to omnoho častejšie - lebo u nich býva nielen šialenosť mozgového pôvodu (ako zriedkavo u zvierat), ale aj vedomá zloba. Veronika Dvořáková Pred 10 hodinami Nevrcal ani ked ho pohryzol ani nigdy pred tym na to co sa stalo nevedel odpovedat ani veterinar s 50rocnou praxou.ani ziadny kinolog ani psovod. Jednoducho mu preplo.

Záleží či Vás uhryzol psíček, alebo pes. Tiež, či Vás uhryzol omylom a trochu (to vidno zo situácie), alebo preto, že si myslí veľké psisko, ktoré má nato, aby z človekom zatočil (nie psiček), že majiteľ nemá nato, aby viedol svorku...

@@vladimirtimkovic môj pes kuše ľudí

@@vladimirtimkovic nieje nutne hned utratit psa je tu vzdy nejaka alternatyvna forma toho aby sme ho naučili nekousat mi mame pitbulou a ked kousali vrcali atd. tak sme im dali s novinami po zatku vynadali sme im a taka to forma mi pride nespravna a vymyslena NESUHLASIM S UTRATENIM!!!

@@sadsad3074 i ked tvuj pes kouse tak je tady fornma v ktere neni neco.ve fore utrateni je to kravina jenom prides o pritele!

Psík sa na Vás nehnevá, len sa s Vami hraje. Nevie o tom, že Vám robí zle. Vezmite ho k bicyklu a pár krát ho prežeňte, že vypľuje dušu (pes to má rád, je to v jeho prirodzenosti) a už po druhom vypľutí duše uvidíte, že ste jeho najväčší kamarát na svete a pro Vašej ochrane sa budete čudovať jeho vernosti. Na bicykli ho prežeňte pravidelne... aj v ďalšie dni.

Vďaka za komentár. 1) Preto sa pes cvičí (ak je veľke plemeno), aby sa dalo s ním žiť. Ak by bol vycvičený zostať ľahnutý na mieste, tak pri takej manipulácii s dekou by som mu dal príkaz ľahni, potom ostaň, potom by som manipuloval s dekou a potom by som ho pochválil, že zostal, a dal mu odmenu - a pes by mal radosť. Teda treba ho cvičiť: on to má rád, keď sa mu venujeme - sme zdrojom jeho zábavy. Potom nás nebude hrýzť. 2) A čo sa týka zavolania, vždy keď ho zavoláme, treba mu dať pamlsok, potom aj keď ho dáme na voľno, tak k nám príde. A na voľno napr. vonku v prírode ho dávame len vtedy, keď je hladný. 3) A čím skôr si kúpte elektrický obojok (na Google je samostatná predajňa na také obojky - je ich tam asi 1000 rozličných druhov) a keď je na voľno v prírode nech ho má na sebe, aby ste zvládli kritické situácie.

@@vladimirtimkovic Ďakujem za odpoveď a myslíte že mu ten elektrický obojok pomôže?

@@larushawagnerova Obojkom ho odnaučíte od všetkého, čo si neprajete. Poviete nie a ak neuposlúchne tak obojok impulz. Stačí dvakrát - v dvoch situáciách oddelených od seba, keď opakuje to, čo si neprajete a už ste ho odnaučili navždy daný zlozvyk - napr. chytanie si chvosta a pod.

@@vladimirtimkovic Dakujem teda za radu pekný deň

Ty si asi moc rozumu nepobrala, čo?

Legit. Ma ho určite viac ako tento pán ktorý o psoch nevie nič

Zaujímavý pohľad a čiastočne aj pravdivý - keď človek mal to šťastie, že prežil na prelome dvoch storočí. Tí čo sa narodili začiatkom 21. st., to šťastie určite nebudú mať, aby žili na prelome dvoch storočí.

Nejde o to, co zažil nebo ne, ale jakými věcmi se řídí. Např. když psa seřvete poté, co mu dáte povel, tak ho seřvete za ten povel ne za vrčení.

Pes nie je až také teľa, žeby nepamätal, čo bolo pred 30 sekundami: hrozivo zavrčal na majiteľa bez akejkoľvek príčiny - jedine preto, že sa chce stať vodcom svorky. Majiteľ mu prísnym hlasom prikáže napr. sadnúť si a následne ľahnúť. Cvičený pes reflexom počúvne a samozrejme prestane vrčať. Následne okamžité vynadanie a krátky trest adekvátny. A zaujímavé je, že potom už pes nikdy nebojuje o pozíciu vodcu svorky. Teda nebol až také teľa, a vedel, čo urobil... K tak vážnym konfliktom pes-psovod dochádza zriedkavo, pokiaľ sa vyriešia, ako hovorím zo skúsenosti ja. Možno len 2 až 3x za život psa. Samozrejme nie som nejaký superznalec psov, hovorím len zo svojej skúsenosti. Možno má niekto iný lepšie skúsenosti, ako to riešiť: tak sem s nimi. Podeľte sa, aby iní to mali so svojim psom ľahšie a bezkonfliktové. Je jasné, že KAŽDÝ pes je totálne iný - mentalitou. Odvážim sa tvrdiť, že skoro ako ľudia a preto aj riešenie týchto situácií je možno iné-lepšie. Dôležitý je však efekt: aby vlastný pes pre nejaké nedorozumenie nepohrýzol svojho vlastného majiteľa.

Aha, vůdcce smečky, no, já nejsem pes tak se psem smečku netvořím :)

To je jasé, že človek nie je pes, ale v očiach psa je človek pes - a preto dochádza k nedorozumeniam. Človek humanizuje svojho psa a pritom pes ostáva psom. Avšak pes na majiteľa i ostaných členov rodiny majiteľa pozerá ako na členov svojej svorky - na tom nikto nič nezmení - a čím skôr to majitelia psov pochopia, tým menej bude konfliktov majiteľ-pes.

Ne jenom tak stratíš nejlepšího pritele a ten pán provokuje toho psa je to magor nikdy by sem nedalla sve ho psa utratit ja mám pitbula a raz mne kousla ale pak sme ji vynadali a mala trest od tedy nedela zle

Vy viete, ako Vás pokúsal. Či to bola z jeho strany len forma protestu, alebo zloba a snaha definitívne-nenapraviteľne-nenávratne ovládnuť domácnosť a my nemáme fyzickej sily to zvrátiť (choroba, staroba...). Po pokúsaní má byť potrestaný, ak už sa nedá, lebo sa ho bojíme, kto je prvý my, alebo on? Ako budeme ďalej žiť? Je jasné že my sme prví. Snažte sa ho potrestať, aby to viac nerobil a nezavdávajte príčinu, aby Vás pokusal (vyberaním vecí z jeho pyskov bez akéhokoľvek príkazu). Veď načo máte psa? Pes je nato, aby brechal, strážil, kusal... Neplní svoju funkciu? Nedá sa s ním žiť? Tak sa ho zbavíme...