Chotár Veľkého Slavkova bol osídlený už v praveku. Dokazujú to vykopávky na neďalekom pahorku Burich (medzi Veľkým Slavkovom a Dolným Smokovcom), ktoré svedčia o tom, že obec, pravdepodobne, ležala severnejšie, bližšie k Vysokým Tatrám ako dnes. Stálo tu hradisko z laténskej doby, jedno z prvých spomínaných v odbornej literatúre. Jeho význam tkvie v dokonalej, na svoju dobu mimoriadne vyspelej fortifikačnej technike. Obyvatelia pahorku na vyvýšenine, ktorú dodnes obteká Anenský potok, mali nehatený výhľad na Popradskú kotlinu. Výšina bola osídlená už v predpúchovskom období, ale tesne pred začiatkom nášho letopočtu ju zmenili na mohutnú pevnosť. Pravdepodobne ani mohutné valy pravekú osadu neochránili, a keď ľahla popolom už sa do nej nikto nevrátil. Archeológovia tu našli keramiku, spony, železné klince, kovania a mnohé iné predmety.
Do prvej polovice 2. storočia pred Kr. sa datuje exemplár typu Athena-Alkimedos z opevnenej výšiny Burich pri Veľkom Slavkove, imitácia rímsko-kampanskej didrachmy a tetradrachmy Filipa V. Predpokladá sa, že mincu sem priniesli Bójovia - či už sprostredkovane z Čiech alebo priamo - zo severného Talianska po tamojšej definitívnej porážke v r. 190 pred Kr. E. Kolníková však najnovšie uvažuje, že ju mohli vyraziť niekde v severodunajskom priestore, po návrate Keltov zo žoldnierskych služieb na Apeninskom polostrove (v 2. púnskej vojne tu bojovali na strane Hanibala).
sk.wikipedia.o...
www.nbs.sk/_im...
velkyslavkov.sk...
historia-v-sla...
28 сен 2024
