Pane profesore, Vaše přednášky sleduji a hlavně vnímám. Diky jim jsem obdržela mnoho odpovědí. Klidný hlas a skvělý verbální projev, což se o každém přednášejícím nedá říci. Dekuji
No jasně cholerické osobnosti provádějí "pitvání mŕtvol", tedy průřez osobnosti v nichž převládá melanchólia. Alfa 15% vs. Beta 25%. Zvyšok sú sangvinicke osobnosti 60% Ghama = C, typu. Tri Anthropo Type ✅✔️☑️
Ty vago, i přes vyšší věk mu to neuvěřitelně pálí. Jak lehce vyslovuje ta těžká slůvka buněk, či čeho, to by nedal ani herec. Protože mám revmatoidní artrirtídu a užívám kortikoidy zaujala mě jedna pasáž, kde popisuje jakousi zacyklenost nadbytku kortizolu v nadledvinkách (i uměle nahražovaným) s něčím v mozku, což jsem moc nepochopil, ale určitě tím trpím.
Myslím si že posledný slide nebola dobrá rada, why worry? Prečo sa obávať vo vyspelom svete je dosť ľudí, malých detí ktorí hrozne trpia či už sexuálnym zneužívaním a iným zneužívaním. čiže áno o tieto deti by sa mal niekto obávať, niekto by sa mal zaujímať a nie ísť na to flegmaticky "nejako sa to vyrieši". A potom keď začnete riešiť pomáhať takýmto prípadom zneužívaných/týraných detí, tak ak vtedy dostanete depresiu je to myslím si úplne prirodzený stav keďže ste zistili čo všetko takéto deti zažili, čo si museli vytrpieť. Ano môžeme sa sústrediť na to že sme im pomohli a a brať to z tej lepšej stránky, ale sú tu ľudia ktorí vedia že takých detí je viac, že také správanie sa stále deje a nemôžu to ignorovať slovami "why worry" snažia sa s tým niečo urobiť aby pomohli čo najviac takým deťom. Ale keď robíte v tej oblasti a viete čo sa deje, ako sa to deje ten človek proste bude depresívny.
To je mi líto, že jste nepochopil, že ten poslední slide resp. video není součástí přednášky (je až po ní) a je to spíše humorná douška pro odlehčení. Navíc je to samozřejmě nadsázka a doufám, že si nikdo nemůže myslet, že takto by se dalo předcházet depresi. "Why worry" je jen způsob četby toho, co se nám děje, který snižuje pravděpodobnost rozvoje deprese. Ta má ale, jak bylo v přednášce snad dost srozumitelně řečeno, mnoho dalších podmínek a příčin.
@@cyrilhoschl7532 Ďakujem za odpoveď (neočakával som to) V prvom rade si Vás a vašu prácu neuveriteľne veľmi vážim takých ľudí ako ste Vy, František Koukolík, Ján Stransky zo zahraničia napríklad Robert Sapolsky a Manfred Spitzer je veľmi potreba. Komentár som nemyslel ako výčitku, viem že určité veci v živote nie sú otázkou života a smrti a nemali by sme ich brať tak vážne (rozčuľovať sa nad nimi). Nemôžem si s vami dovoliť odborne diskutovať, nemám na to patričné vzdelanie, a polovicu výrazov (skratiek) som nevedel čo sú. No rád by som vám prispel svojim pozorovaním. Neuvažovali ste niekedy nad tým že spúšťačom depresie môžu byť aj informácie s ktorými prídeme do styku? Pripadne dnešný nadbytok informácií ktorý nemôžeme spracovať? Hltáme informácie z každej oblasti svetové udalosti/veda z vedy sa ľudia zaoberajú viacerými vednými disciplínami to všetko môže mať za následok informačné prehltenie mozgu ktoré môže prejsť do depresie. Na strane druhej nemali by sme sa zaujímať o viacero vedných oborov aby sme ich mohli prepájať a mať komplexný obraz? Napríklad neviem ako si vy neurológovia/neuropatologovia, celkovo ľudia zaoberajúci sa mozgom a ľudským správaním môžete zachovať neutrálny/optimistický postoj k životu, keď viete ako mozog funguje ako nás ovplyvňuje stovky tisíc rokov vývoja dozadu. Ja čo nemám odborné vzdelanie keď som sa začal toto zo zvedavosti študovať v 2010/2011 roku v 17-18 rokoch do roka som dostal depresiu ktorá trvá do dnes. Dovtedy úplne normálny chalan ktorý sa rád rozprával, smial sa, mal radosť len keď som sa ráno zobudil a bol pekný deň, alebo keď som sa s niekým mohol porozprávať. Teraz aj problémy s pamäťou. Odvtedy ako som to začal študovať (Behave od Roberta Sapolského a zopár publikácií od Františka Koukolíka), koniec týchto pocitov. Skutočne platí nevedomosť je blaženosť. Nie je dobré sa teda takýmto informáciám vyhýbať pre zdravý psychický vývoj? Na druhej strane ak sa bude človek takýmto informácia vyhýbať len aby sa cítil psychicky v poriadku, kto by to študoval a snažil sa ľudom pomôcť pochopiť prečo sa ľudia správajú tak ako sa správajú, alebo majú pocity také aké majú? A tak možno v budúcnosti zlepšiť kultúrne prostredie/správanie ľudí tým že ich informujete. Je toto naozaj len pre psychicky silných ľudí. Plno vecí môžeme odignorovať preto že nám to nerobí psychicky dobre, ale mali by sme? Ak sa chceme zlepšiť, ak chceme zlepšiť ľudskú kultúru, správanie, pochopenie samého seba? Na druhej strane ak podnety ktoré nám nerobia psychicky dobre nebudeme ignorovať a budeme sa nimi zaoberať je veľká pravdepodobnosť že naša psychika si to odnesie. Je to začarovaný kruh.
