Copyright Disclaimer: Under Section 107 of the Copyright Act 1976, allowance is made for "fair use" for purposes such as criticism, comment, news reporting, teaching, scholarship and research. Fair use is a use permitted by copyright statute that might otherwise be infringing. Non-profit, educational or personal use tips the balance in favor of fair use.
Video je "venované" ku 43. výročiu vstupu sovietskej armády na územie Afganistanu a ukazuje fotografie a videozábery zo sovietsko-afganského konfliktu. Tento vojnový konflikt bol jedným z tzv. zástupných konfliktov počas Studenej vojny (Sovietsky zväz a socialistické štáty vs Spojené štáty americké a ich spojenci). Pred touto vojnou prebehol vojnový konflikt na Kórejskom polostrove (jún 1950 - júl 1953) a vo Vietname (august 1964 - máj 1975), ktorých sa aktívne zúčastnila americká armáda. Kórejská vojna sa skončila prímerím medzi Severnou a Južnou Kóreou a vo Vietname zvíťazili komunisti.
V Afganistane prebehla 27. apríla 1978 komunistická revolúcia, ktorú viedol miestny komunistický vodca Núr Muhammad Tarakí. Miestny afganský režim nebral do úvahy tradície a islamské vierovyznanie miestneho ľudu a začal presadzovať reformy, ktoré sa miestnym nepáčili, ako napr., že všetky dievčatá a ženy museli chodiť povinne do školy alebo sa zakazovalo totálne zahaľovanie ženského tela či boli viaceré mešity po celom Afganistane zatvorené. Miestnemu obyvateľstvu hlavne na vidieku sa reformy režimu zdali "cudzie" a preto sa začali postupne búriť. V marci 1979 sa vzbúrila afganská vojenská posádka v meste Herát a pri incidente padlo niekoľko sovietskych poradcov. Následne sa začalo organizovať masívne islamské povstanie, ktoré viedli moslimskí duchovní kazatelia (zvaní ako mulláhovia a imámovia) a antikomunisticky naladení dôstojníci afganskej armády. Šéf KGB Jurij V. Andropov naliehal, aby sovietske sily vpadli do Afganistanu skôr, ako doňho vstúpi americká armáda a panovali obavy z rozšírenia islamského fundamentalizmu a extrémizmu do sovietskej strednej Ázie (v strednej Ázii žilo okolo 500 miliónov moslimov a hrozilo, že sa pod vplyvom povstania a občianskej vojny v Afganistane zradikalizujú aj oni). Sovietsky vodca Leonid I. Brežnev napokon súhlasil s vyslaním sovietskej armády do Afganistamu a minister obrany maršal Dmitrij F. Ustinov tento plán realizoval. V noci z 24. na 25. decembra 1979 vstúpili prví sovietski vojaci s podporou obrnenej techniky a tankov do Afganistanu. Večer 27. decembra 1979 bol v Kábule sovietskym špeciálnym komandom "Specnac" zabitý afganský prezident Hafizuláh Amín (tento muž v septembri 1979 nariadil zabiť prezidenta Tarakího a sám presadzoval krutý teror, ktorý bol podobný svojmu predchodcovi), ktorý bol nahradený afganským veľvyslancom v Československu Babrakom Karmalom. Po sovietskej invázii do Afganistanu, ktorá mala za úlohu potlačiť miestne islamistické povstanie a podporiť tamojšie komunistické vedenie, prúdilo do miestnych hôr mnoho radikálne zmýšľajúcich moslimov (Pakistanci, Iránci, Arabi a iní; v tomto konflikte bojovali aj dvaja známi teroristi - Usáma bin Ládin zo Saudskej Arábie a Ajman al Zawahíry z Egypta), ktorí tam začali viesť "džihád" - "Svätú vojnu" proti neveriacim a bezbožným komunistom a ich sovietskym podporovateľom. Hovorili si ako mudžahedíni a boli ku svojim nepriateľom mimoriadne brutálni (kruté vraždy zajatcov ak nekonvertovali na islam, mučenie, amputácie zajatcových končatín pred smrťou), čo samozrejme aj u Sovietov viedlo k reakcii a ku krutostiam na miestnom obyvateľstve. Ťažké boje v afganských horách a dolinách medzi islamskými fundamentalistami a sovietskymi ozbrojenými silami trvali vyše deväť rokov a skončili sa postupným ústupom sovietskej armády počas vlády Michaila S. Gorbačova 15. februára 1989 (povstalcov zásobovali Američania svojimi zbraňami). Organizovaný ústup trval deväť mesiacov (začal sa 15. mája 1988). Po ústupe sovietskych ozbrojených síl prepukla v Afganistane občianska vojna medzi miestnymi frakciami mudžahedínov. Túto vojnu v roku 1996 vyhralo radikálne hnutie Taliban (nastolilo tu tvrdú šaríju a utláčalo ženy), ktoré bolo na konci roka 2001 zatlačené americkou armádou do hôr. Vojna v Afganistane medzi Talibanom a Američanmi + ich spojencami (medzi nimi boli aj slovenskí vojaci) trvala do roku 2021, keď sa z Afganistanu stiahli poslední vojaci USA.
Hudba:
1. Valerij Michailovič Chalilov - Afgánsky pochod - • "Afghan march" (Valery...
2. Bulat Šajmovič Okudžava - Pochod z filmu "Bieloruská stanica" - • Марш ВДВ
Pokiaľ sa vám video páčilo, tak dajte Like, keď by sa vám páčil tento YT účet, tak ho odoberajte, alebo ak by ste mali k videu názor, tak ho napíšte.
26 дек 2022
