Hatto / Ultima Thule
Listy bratra Hattona ctihodnému Gerbertovi (zachováno ve zlomcích)
____
Skladba v tejto podobe odznela na RTVS / Rádio Devín, 29. 12. 2022 o 13:30 v relácii Hudba.sk.
____
I. LIST „PRYČ OD LIDÍ“
[00:12] Introdukce „Světlo poznání“
[03:34] 1. scéna „Už nerozumím lidem“
[05:51] Mezihra „Nic nechci“
[06:58] 2. scéna „Ďábel pěstuje hovadskost“
[09:09] 3. scéna „Po krk v bažině“
II. LIST „ULTIMA THULE“
[11:25] 1. scéna „Už není nic“
[12:55] 2. scéna „Vše je živoucí“
[14:46] 3. scéna „Milovat krásu kdekoli“
III. LIST „HOSPODA U SASKÉHO HRABĚTE“
[17:03] 1. scéna - „Volnost, ve které žiju“
[20:30] 2. scéna - „Důstojná forma existence“
Egon Bondy / Marek Piaček / Renáta Beličová (AGON Orchestra, Pavel Šnajdr - dirigent, Petr Wajsar - spev)
Životné príbehy svojich prozaických hrdinov - často reálnych historických postáv - využíval Bondy ako univerzálny kontext pre skúmanie zdanlivej absurdnosti ľudského konania. Z osudov Šamana (paleolit), Kratésa (starovek), Gottschalka, Hatta, Severína, Mníška (stredovek), vyberá Bondy bolestné životné zlyhania v strete s fatálnymi životnými okolnosťami a skúma proces prijatia osobnej zodpovednosti, ktorá je nevyhnutným dôsledkom slobodného konania. Dôstojnosť a intímnu naliehavosť takéhoto ľudského zápasu snáď najdetailnejšie sprostredkúva práve Hatto. Bondy ponúka primálo priamych indícií, aby sme mohli Hatta stotožniť s konkrétnou historickou postavou (Hattonovci boli dve storočia mocnou šľachtou blízkou Karolovi Veľkému a jeho nasledovníkom, dejiny poznajú niekoľko významných osôb s týmto menom). Bondyho postava Hatta je tak skôr typom, než konkrétnou osobou. Je jedným z mála vzdelaných šľachticov karolínskeho a postkarolínskeho 9. storočia, ktorý žije dobrovoľne ako mních v benediktínskom kláštore uprostred nekonečných ponurých močiarov horného Saska. Hatto hľadá samotu na konci sveta, v severskej Ultima Thule, no oveľa zaujímavejšia je jeho cesta k duchovnej „Ultima Thule“. Detailne ju popisuje sám Hatto v listoch Gerbertovi, priateľovi zo štúdií (postava pripomína legendárneho učenca Gerberta z Aurillacu, ktorý sa stal pápežom Silvestrom II.). Hatto Gerbertovi odhaľuje hĺbku svojho duševného utrpenia a zároveň, ako bolo zvykom počas ich spoločných štúdií, toto utrpenie racionálne analyzuje prostriedkami prísne racionálnej stredovekej univerzitnej diskusie. Riešenia, ku ktorým dospieva sú v podstate esenciou Bondyho životnej filozofie (filozofie nesubstančnej ontológie). Piaček sleduje cesty Hattovho ducha od chaosu a túžby po samote, rodiacu sa rozhodnosť až k duševnému pokoju uprostred ľudskej spoločnosti. Túto skrumáž duševných stavov zrkadlí hudba v celkom nečakaných kombináciách nálad zdanlivo nekompatibilných s textom. Paradoxy, harmonické i štylistické sú pre Piačekovu tvorbu typické a v Hattovi anticipujú životnú filozofiu, ku ktorej Hatto dospieva na konci svojho celoživotného zápasu o poznanie.
Marek Piaček (1972, Bratislava), slovenský skladateľ, flautista, pedagóg. Zakladateľ súboru Požoň sentimentál. Píše opery, symfonické a komorné skladby, skladá filmovú a divadelnú hudbu. Venuje sa elektronickej, elektorakustickej a improvizovanej hudbe. Jeho skladby sa uvádzajú na mnohých koncertoch a festivaloch doma i v zahraničí a vyšli na viac ako troch desiatkach CD, DVD a LP. Vedie hudobné workshopy, je autorom viacerých teoretických monografií, o. i. Hudba ako čin, Hudba ako udalosť, Hudba ako divadlo…, odborných a umeleckých rozhlasových relácií (Devín, Vltava, Œ1) . V súčasnosti pracuje ako režisér audio-vizuálnych záznamov koncertov Slovenskej filharmónie a prednáša na FTF VŠMU.
2 окт 2024
