Janka Sofia Thomková a Slnko v srdci - Ad gurey nameh (Mantra) 

Nádherné...

Pozdravujem, Janka, nádherná mantra. Vždy ma dojímate a vylaďujete. Prijmite prosím moju báseň "Čo po mne ostane" - ako vďaku, za všetko, čo cítim, keď Vás a Vašich blízkych pozerám. Čo po mne ostane, keď dych môj ustane a struna posledná pretrhne žitia niť? Skúsim to zachytiť do šumu vánku, kým skloním hlavu k spánku a môj strom života postupne rozmotá konárik po konárku tú pieseň bytia - pozri už svitá... Dívam sa do diaľky a hľadám korálky, nech príbeh žitia rozpovedia - ony to vedia. A začnem pekne od počiatku navliekať jeden za druhým... Príbeh sa začína a prvým nadýchnutim do víru žitia vstúpim s nádejou, citom, s láskou, aká to bude púť? Čo všetko ma v nej čaká - bystrinka čistá a či mláka? To život sám dá odpoveď. A tak sa srdcom dívaj, len sa neponáhľaj, tlkotom jeho hľadaj, kam tvoja cesta povedie... Srdce sa nepomýli vedie ho sám STVORITEĽ, On pozná význam, pozná cieľ. S úsmevom Otca zhovievavým na život tvoj sa pozerá. Pripraví tisíc príbehov a čaká, čo s tým urobíš... Tak nech po mne ostane dobré slovo, čo poteší a zahreje, nech zostane krásna pieseň, kým skončí žitia jeseň, potešiac srdce skrehnuté... No najmä činy, čo mnohých potešia a dajú nádej, že vždy je hodno žiť a život dobrom naplniť. Nestačí vravieť, že žijem v čistej láske, viere, keď moje srdce celé, tak necíti a nekoná. Tak staň sa vôľa tvoja PANE. S úctou a láskou zasielam, Tatiana