Kláštor Skalka 

Kláštor Skalka je situovaný hneď popri ceste vedúcej od Trenčína - časť Zamarovce - v smere k obci Skalka nad Váhom.
Pútnické miesto s kostolom a so zrúcaninou starobylého kláštora sa považuje za najstaršie na Slovensku. S históriou tejto lokality je spojené pôsobenie sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta.
 
Kostol a kláštor opátstva na Veľkej Skalke založil nitriansky biskup Jakub I. v roku 1224, na pamiatku mučeníctva Sv.Svorada-Andreja a Benedikta.
Pri jaskyni, kde bol zavraždený Sv. Beňadik dal vystavať kláštor a na skale, z ktorej bolo jeho telo zhodené do Váhu - kostol.
Tu sa usadzuje rád Benediktínov. Prvým z opátov na Skalke, ktorého meno poznáme, bol rehoľník Pavel.
kláštoru sa pripisoval veľký význam - stal sa duchovným centrom Považia. Rozvoj kláštora prerušil v r.1241 vpád Tatárov. V r. 1300-1321 doľahla na život tunajšieho ľudu i kláštora tvrdá päsť Matúša Čáka.
V rokoch 1321-1421, teda celých sto rokov už nik nevyrušoval tichý a bohabojný život rehoľníkov. Hlásali slovo božie, konali misie.
V r.1421 prišli husitské vojny, ktorým sa nevyhla ani bohatá Skalka.
Od r.1528 - 1545 bol majetok kláštora v rozličných rukách.
Na Skalku v r.1665 prišli jezuiti, a od tohto času nastáva jej nový duchovný rozkvet.
V. r. 1717 znovu postavili Kaplnku sv. Andreja-Svorada a Beňadika s novou vežou.
V objekte kláštora je vchod do pôvodnej jaskyne pustovníkov a prvých svätcov na Slovensku.
Po stavebnohistorickej stránke je kláštor jedinečnou pamiatkou napriek prestavbám a úpravám najmä v období baroka.