Mesto NEMŠOVÁ leží na úpätí Bielych Karpát pri sútoku riek Váh a Vlára, v západnej časti Slovenska, 14 km od krajského mesta Trenčín. Patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Je významnou križovatkou ciest z Bratislavy do Žiliny a na Moravu. Vybudovaním železnice z Trenčianskej Teplej do Brna, ako aj výstavbou sklární rástla aj hospodársky. Zlúčením Nemšovej s obcami - Kľúčové, Ľuborča a Trenčianska Závada v roku 1976 a vytvorením spoločnej úradovne - bol položený základ pre získanie štatútu mesta 1. januára 1989. Dnes sa mesto administratívne člení na mestské časti Nemšová, Kľúčové, Ľuborča a Trenčianska Závada.
Najvýznamnejšou pamiatkou mesta Nemšová je Rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela, postavený v rokoch 1762 - 1766 ako neskorobaroková jednoloďová pozdĺžna stavba.
Ďalšou významnou pamiatkou je pôvodne neskororenesančný kaštieľ zo 17. storočia v prímestskej časti Kľúčové, ktorý bol upravovaný na začiatku 19. storočia v období klasicizmu. Tento objekt stratil veľa na svojom pamiatkovom charaktere, dnes sa však pripravuje jeho rekonštrukcia.
Neďaleko kaštieľa, v mestskej časti Kľúčové, stojí neogotická Kaplnka sv. Anny. Jednopriestorová stavba bola súčasťou väčšieho objektu, v ktorom sa nachádzali byty bírešov pracujúcich kedysi na priľahlom veľkostatku.
V krásnom prírodnom prostredí na úpätí chránenej krajinnej oblasti Bielych Karpát postavila na konci 19. storočia rodina Dreherovcov rozsiahlejší drevený poľovnícky kaštieľ Antonstál. Neskôr ho vlastnili Kulmerovci a nakoniec prešiel po 2. svetovej vojne pod správu Štátnych lesov. Dnes návštevníkom kaštieľ ponúka kvalitné gastronomické i ubytovacie služby.
Kaplnku Panny Márie Fatimskej v Trenčianskej Závade vybudovali občania z Nemšovej a Ľuborče v rokoch 1946 - 1949, z vďaky za záchranu životov a majetkov, po šťastnom prežití druhej svetovej vojny, z vlastných zbierok.
Na ústupe je ľudová architektúra. Reprezentujú ju domy v Kľúčovom, Ľuborči, menej v Nemšovej a Trenčianskej Závade. Za zmienku stojí zvonička v Kľúčovom s drevenou konštrukciou, datovanou do roku 1933 a so zvonom z roku 1920 z dielne trenčianskeho zvonolejára, hornosúčanského rodáka Pavla Ranku. Zvon od tohto zvonolejára z dvadsiatych rokov a zvon z obdobia po 2. svetovej vojne od posledného trenčianskeho zvonolejára, vyhnianskeho rodáka Michala Hašku, sú umiestnené na veži kaplnky v Trenčianskej Závade. Až do roku 1965 bol starší zvon na drevenej zrubovej zvonici, ktorá však medzičasom bola nahradená novou.
Pozornosť si zaslúžia aj Kované náhrobné kríže a zábradlia hrobov, podobne aj pieskovcové náhrobníky, pochádzajú z dielne domácich majstrov, zatiaľ čo liatinové náhrobníky majú svoj pôvod v dielňach horehronských železiarní. Pochádzajú z 19. a zo začiatku 20. storočia. Pamiatky tohto druhu sa zachovali najmä na cintoríne v Ľuborči, menej na starom cintoríne v Nemšovej a v Trenčianskej Závade.
Za obeť 1. svetovej vojny padlo 16 obyvateľov Ľuborče. Pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky im bol na cintoríne bývalej obce Dvorec (dnes časť Ľuborče) postavený dôstojný pamätník.
V Nemšovej existoval aj židovský cintorín, keďže však prekážal v doprave a bol v zlom stave, na základe súhlasu Štátneho židovského múzea v Prahe ho v polovici 70-tych rokov asanovali.
18 сен 2024
