Srdce bije na poplach, chce vyskočiť von z hrude, ak chceš tak jej zavolaj, ona volať nebude. Začína,či prestáva byť mnou z týchto náhlych zmien, prechádza sa tmavou krajinou, pohltil ju tien. Krajinou mlčiacich slov zrazu kráča chodzou inou. Krajinou prebdených snov kráča inou chodzou čiou vinou, čiou vinou. V krajine vztahov visí obesený Judas, ona vylieza na kríž a začína byť nuda. Iba dlhé tiene topolov hladkajú jej tvár, hovoria jej bolo-nebolo, bol raz taky par. Krajinou mlčiacich slov zrazu kráča chodzou inou. Krajinou prebdených snov kráča inou chodzou čiou vinou, čiou vinou. Krajinou mlčiacich slov zrazu kráča chodzou inou. Krajinou prebdených snov kráča inou chodzou čiou vinou, čiou vinou.
