Mrzí ma to, že ak je človek chorý inak ako psychicky hned to rieši. Keď ťa bolela jazva tak si rýchlo utekala k lekárovi ale psychické zdravie je presne rovnako dôležite ako to fyzické a je mi lúto, že si ešte nebola u psychiatra sa o tom aspoň porozprávať. Určite to nezanedbaj lebo každý kto si z nás prešiel niečím podobným vie, že sa to môže kedykoľvek zopakovať. Je veľmi veľa možností, ako napríklad pravidelné terapeutické sedenia. Budem rada ak nad niečim porozmýšlaš a držím ti vo všetkom palce
Díky za tohle video. Dělo se mi něco podobného co popisuješ, jen v menší míře. Šestinedělí podobné, pak si to nějak sedlo a pak totální propad.. Nesnášela jsem dcery pláč, chtěla jsem utéct a nebýt s ní... Kdo to nezažil, ten to nepochopí. Naštěstí se to urovnalo samo, teď má 5 měsíců a já si zase začínám užívat život, i když některé dny jsou stále na nic. Posílám lásku ❤
Děkujeme, že jsi mluvila o tomto tématu ❤ Do doby, než se mi to samotné přihodilo jsem netušila, že něco takové může být. Najít takovéhle video v tomto období, tak by mi to hodně pomohlo. Doufám, že už bude jen lépe a užijete si krásné vyrůstání malé ❤ přeji hodně zdraví a sil ❤
Presne ako keby som videla seba 🫣 u mňa to pomaly ustúpilo,keď mala 5 a pol mesiaca ,nejako sa to zlomilo a teraz je to už lepšie ... malá má niečo cez 8 mesiacov. Ešte mám niekedy také myšlienky,ale viem to už ovládať. Držím palce,nech sa to aj u teba zlepší,chce to veľa práce na sebe ,ale ide to 💪💪💪💪😘❤️
Ale sami takto to ma v skutočnosti byť.. Rodina sa ma počas 600nedelia starať o maminku aj babo.. Odjakživa to tak bolo ze matka a dieťa ležali "vo svojom hniezdocku" a rodina krmila a starala sa o všetko okolo nich.. Doteraz v určitých častiach sveta to tak je. To len tu v tejto konzumnej spoločnosti musíme všetko robiť samé ináč to nezvládame a nie sme dosť dobré a načo sme si robili deti teda... Ach je mi smutno.. Ved takto to ma byt ze žena má 6tt iba oddychovať ved mame na tele aj v ňom obrovské rany, na maternici je obrovská diera po placente.. To keby takú dieru na niekto v stehne tak by mu nikto nedovolil vstať.. Úplne sa na ženy v tomto prestal brat ohľad
Zlatko to mi je ľúto realne placem pri tomto videu co si si prežila..nie nemam deti nerodila som ale viem ze poporodna depresia je normalna a deje sa no je mi to ľúto Sami ale uz si v pohode a Astritka je nadherna obe ste krasne a silné posielam lásku ❤
Bože dobrý je to strašne počúvať nie ešte zažiť ja mám o mesiac staršie dieťa ako máš ty ale som vďačná že som nič takéto nezažila lebo neviem čo by som robila lebo by som asi nemala takú podporu od rodiny keďže je dosť ďaleko od nás 😔 ale držím ti palce aby sa to nevrátilo v takej forme ako si to mala na začiatku
Tento pocit presne poznám monitor dychu v postieľke som používala skoro do 10 mesiacov. A aj potom keď už ho nemala aj teraz a to máme 2 roky a dva mesiace mali stále ale stále kontrolujem či dýcha či sa hýbe. Ešte aj v noci sa budím s tym a kontrolujem ju.
Presne takto isto som to mala ja 5dni vyvolávanie pôrodu a nakoniec akútna sekcia. Po príchode z nemocnice som nevedela čo robiť bez mamy by som to nezvládla. Prišiel deň keď musela mama do prace úzkosť plač nevedela som čo z malou. Mala bude mať dva mesiace ale tiež mam dni kedy mi je do plaču stále Viem o čom rozprávaš.
Je smutné co se ti stalo🙏🏻ale nerozumim tomu proc kdyz jsi byla na tom tak spatne tocila si na ig yt tt a pretvarovala se v dobe kdy si odmitala Astrid
V tej najhoršej dobe som na sociálne siete netočila nič.🙂 samozrejme som točila až keď mi bolo lepšie, keďže je to niečo čo ma baví a vie mi to zlepšiť náladu.
počkať. Takže tá paranija z toho že sa nieku niečo stane, že sa podkne, že sa zabije, že umrie na 1000 spôsobov nie je v poriadku? To nemá tak každý? ( v každodennom živote, nemám dieťa😅)
ahoj ja to nemyslim v zlom ale som taktiez prvorodicka sice ja kojim ale ked si mala naliate prsia mliekom a mala sa ti vedela prisat tak ja to vzdy riesim tym ze najprv odsajem aby mal makky prsnik a az ptm mu dam a tym co si hovorila ze si mala aj strach z odsavacky tak ti len jedno poviem tym ze sa ti mlieko nalievalo a nalievalo a snazila si sa ho praveze znizit tak ti udrelo mlieko do hlavy dokonca aj 3roky po porode ty pojde z prsnika mlieko nie tak velmi ale kvapky pojdu :)
U mňa skoro tiež rovnaký scenár akútna sekcia tým to začalo vstavála som s posteli pól hodinu a “milá” sestrička mi začala vyčítať že prečo ležím že ako si to môžem dovoliť potom som prišla k mojim rodičom a moja mama ma teda nepodržala trápili sme sa s kojenim mamine vadilo že som si dávala klobúčiky na bradavky a keď som malú chcela len malú príkrmiť už prišli výčitky z jej strany a poznámky typu ak nechcem kojiť nemusím bála som sa ísť robiť malej mlieko tak to robil môj manžel (lebo k nemu si to nedovolila) v hlave som sa mi spravil guláš aká som neschopná a prestala som sa starať o malú poviem to ako to je lebo treba o tom hovoriť zhnusila sa mi nechcela som ju ani vidieť teraz sa zato hanbím ale ideme ďalej šli sme k nám domov a tam to nebolo iné manžel sa staral o malú a keďže je vojak mal ísť na 6 týždňov preč ale to nepripadalo v úvahu takže mi povedal že aj on to tak citi samozrejme to tak necítil ale musel ma prinútiť vyhľadať odbornú pomoc pretože ja som mala pocit že som úplne v poriadku psychológ mi diagnostikoval popôrodnú depresiu a vypísal mu papier aby mohol zostať doma a potom sa to zlepšilo moja malá ma dnes 2 a pól roka a keď si spomeniem na pôrod mám husiu kožu ale som rada že bol pri mne môj manžel bez neho neviem kde by sme teraz boli a moju malú milujem najviac ako sa len dá takže ti držím palce nie si v tom sama a prajem ešte veľa krásnych chvíľ s malinkou Astridkou ❤ PS: ospravedlňujem sa za ten sloh 🙂
