Prečo opakuješ veci, ktoré ti robia zle 

To, že ty se cítíš špatně, neznamená, že to můžeš vnucovat druhým, že se tak mají cítit. Já, když řeknu něco špatně počínajícímu člověku... třeba když ubližuje těm, kdož se ho bojí, se cítím dobře. Potíž je v něčem jiném...v nespokojenosti s provedeným aktem.

Celé rozdeľovanie na zlé/dobré práve pre toto nie je príliš užitočné. Prospešné / neprospešné sú užitočnejšie kategórie.

Skúste si písať denník, papier znesie veľa , prípadne ešte ďalší na zle škaredé veci a nadávky aké vás len napadnutí chutí, asi tak po dvoch týždňoch, možno po mesiaci vas to prestane baviť a tak isto si uvedomíte, že podobné je to s ľuďmi. Ešte ďalšia vec, ak vám chýba byť zlý,máte asi prebytok energie a veľa voľného času, odporúčam šport.

@@annabistiakova1117Nechýba mi byť zlý, len proste reagujem na zlý podnet u niekoho iného, zlým spôsobom :)

Viac možnosť - prvá zmeniť seba, druha- zmeniť spôsob, tretia- vynechať osobu na ktorú reagujete, prípadne si nájsť inú, štvrtá -prebytok energie venovať iným veciam ako hnev, piata- denník, šiesta -naucit sa nereagovať a pustiť veci, vyrovnať sa s tým.Mnoho ľudí má naučeny mylný vzorec- Keď urobím niečo, tak sa stane niečo a hlavne tie dve niečo chcú mať pod kontrolou.To bohužiaľ nejde. Ľudia sú nejakí a svojim hnevom ich nezmeníte,skôr k horšiemu....

Nakotiť 🤌

@@martinlajprik no veru tak to bolo, zle som to napísala 🙌😊

❤️

No celá podstata vtkvie skôr v tom že sa máš pozerať o krok dalej ako len na to čo ideš práve urobiť. Ja úplne súhlasím s tým čo hovori. Toto som mal vždy pri tom ked som zobral drogu tak 8 hodín zabudnutia a pohody potom vystriedalo 2 dní zlých pocitov a psychickej nerovnováhy. Po čase som s tým prestal lebo som nebol ochotný obetovať dva zlé dni za 8 hodín povzbudenia a zabudnutia na trápenie (ktoré ani nebolo trápenie len mi to vtedy tak prišlo). Takže jeho slová sú na 100% pravda.

@@cocod234 Drogy za to nestoja, hlava sa dá vyprázdniť aj ináč....dosiahnuť kľud sa dá športom a to kvalitne.Napriklad keď dlho plavas, tak sa sustredis len na dýchanie a pohyb, prípadne na modrú farbu vody a tak po polhodine si nový človek, podobne aj v gyme, pri behu, alebo prii inej činností.Droga je len nejaká biedna nahrazka pre dočasný utek od reality navyše s nepeknými vedľajšími účinkami Podobne nepríjemné je vkuse rozoberať myšlienky a pocity tak ako je to teraz v móde mainfulnes a podobné kraviny, je to ako donekonečna sa vŕtať v zdichnutej mačke....treba zahrabat a nechať to samé zhnité.

Ahoj, určite odporúčam absolvovať aj liečenie. Musíš svoju mysel vytiahnuť z bežného prostredia.

Přeji silnou vůli !! Vše se dá zvládnout, jen si musíte věřit

Tak jednoduché to úplne nebude,ALE dá se to zvládnout. Já kouril 40 cigaret dene. Skončil jsem ze dna na den. A dokázal jsem to!Teď ale nezapálit si znova ani jednu!!Hodné zdaru,držím palce.

Veď vylup banku, zabi dôchodcov, vykradni obchod... Aspoň nebudeš mať starosti s ubytovaním a stravou...

ja jsem se pokakal

To mě úplně bolelo číst. Moc Vám držím palce. Už jen to, že jste narazila na tohle video je dobrý krok vpřed. Mně pan Lajprík tak změnil život. Věřím, že i Vám třeba nějaké jeho video pomůže. Chtělo to asi velkou odvahu, podělit se o svůj příběh a já tak věřím, že máte v sobě odhodlání to změnit, jen potřebujete nějaký impuls. Zvládnete to🍀

Ahoj Markéta. Prežíval som niečo veľmi podobné.To čo Ti píšem , sa mi stalo a možno by to mohlo pomôcť aj Tebe. Fajčil som od gymnázia teda od r.1975 do r.2007 intenzívne cca 15 a postupne 20-30-40cigariet denne. Život bez cigarety so si nevedel predstaviť. Po roku 2000 som už vedel a cítil, že mi to škodí fyzicky aj psychicky. Začal som s pokusmi prestať fajčiť. Mal som bolesti nôh, bolesti žalúdka, hlavy, závrate, zlé pocity, výčitky. Prvý pokus prestať silou vôle skončil po pár dňoch.Ďaľší pokus trval cca 1/2 roka, ďaľší cca rok ...., a stále tam bolo to neprekonateľné nutkanie si zapáliť. Mal som proste silné absťáky. Povedal som si, že to nedám, už nechcem s tým bojovať. Tak som sa na ten márny boj vykašlal. Rozhodol som sa definitívne nebojovať s tým a fajčiť ďalej, nech to stojí čo to stojí. Proste som to vzdal a prijal to ako fakt. ALE...., Pár týždňov po tomto rozhodnutí som si pri zapalovaní cigarety položil otázku: Vydržíš 1 minútu bez cigarety? ...Vydržal som. Skús ďaľšiu minútu...vydržal som. Po ďaľších cca 10-tich minútach som skúsil hodinu bez a zistil som, že nebojujem. Potreba zapáliť si zrazu neexistovala. Tá neprekonateľná potreba zapáliť si po každom jedle , káve, pri každej voľnej chvíli zrazu zmizla. A od 23.07.2007 už nemám tú neprekonateľnú túžbu si zapáliť aj keď okolo mňa fajčia iný ľudia. A tak je to dodnes. Nič ma nebolí, mám lepšiu náladu a viac energie a cítim sa po každej stránke podstatne lepšie.

Markéta prajem ti, nech máš so sebou viac súcitu ❤️

Moc Vám děkuju za krásná slova podpory, velmi si toho vážím a přeju Vám v životě to nejhezčí, co jen může dát. Děkuji.❤

​Mnohokrát děkuji pane Marceli! Je úžasné, že jste to zvládl. Každý to nedokáže. Moc děkuji za komentář, za věnování Vašeho času, příběhu.V minulosti jsem měla úspěch na několik let. Měl se opakovat včas, dokud jsem z toho neměla tak velké zdravotní problémy. Výčitky nic neřeší a že jich je! Doufám, že to nakonec zvládnu jako Vy a momentálně jsem nucena taky doufat, že už není pozdě. Strach je taky na nic, když má nad člověkem moc, pak je velký nepřítel, jsem si vědoma. Jen strach o život je velmi silná emoce. Vy jste pašák a doufám nezůstanu pozadu. Ještě jednou moc děkuji, mějte se moc hezky. Markéta