Dobrý deň Keď som bola malá, tak môj otec pracoval ako vyhybkar a prehadzovať výhybky na koľajniciach.Raz keď som mala asi tak 5 rokov som sa ho opýtala, čo by sa stalo, keby tú páku nezatiahol celkom, ale len tak na stred a on mi povedal, že by sa vlak vykoľajil.Takze to je odpoveď ako zachrániť všetkých tým, že vykolajite drezinu z koľajníc úplne pákou ani nie naľavo áno nie napravo ale na stred.Pochopitelne že každý takú skúsenosť nemá. Druhá vec je že to bolo myslené v obraznej rovine a je zaujímavé pozorovať ako ľudia myslia,- tzv princíp obetovania niekoho v prospech niekoho je silný .
Církev je viditelná, to je paradox, je tak i hmotná se vším všudy. Její jazyk je napětí, už ano a ještě ne docela. Proto dlouhá tradice předávání, ujištění, že to lze ustát.
Já myslím, že dnes je spoustu lidí s pevnými postoji, jenom pokud se ty postoje neztotožňují s našimi pak je, lidi, kteří je mají označíme za lidi bez pevného názoru.
