Dosť neprehľadná otázka. Ale skúsim . Pred 8000 rokmi naši predkovia na tomto území nežili. Národy, rasy, migrovali. Slovania, ktorých pokladáme za našich predkov, sem prišli cca v 6 storočí n.l z dnešných ukrajinských stepí , čiastočne z dnešného Polska .. Tu sa samozrejme miesili z keltami, germánmi a inými menšinovými kmeňmi.
@@carolusqvartus9718 Tomu snáď neveria už ani na archeologickom ústave SAV. Roľníci migrujú extrémne pomaly a ty tvrdíš, že Slovania za nejaké necelé dve storočia kolonizovali z ukrajinských stepí a východného Poľska územie o rozlohe cca 3 mil. km2. To je absurdné. Naši predkovia tu žili tisíce rokov pred 6. storočím n.l. To čo často a ako celok migrovalo (obvykle aj so svojou kultúrou a jazykom), boli družiny bojovníkov/obchodníkov. Tí, keď sa dohodli s miestnou populáciou, ustanovili kontrolu nad určitým územím a vládli mu - organizovali hospodársku činnosť na danom území, skrz svoju znalosť obchodu/obchodných trás/hodnôt tovarov a skrz svoje kontakty. Vyberali dane od obyvateľstva, výmenou za jeho ochranu, vyberali clá za prechod tovaru ich územím, vykonávali spravodlivosť atď. Ale to (tá vrchná kasta v spoločnosti, ktorá migrovala a na základe buď spoločenskej zmluvy s miestnym obyvateľstvom ala Samo, alebo po porážke a zničení pôvodnej vedúcej kasty na určitom území) sa šírila spolu so svojou kultúrou, bolo pár percent celkovej populácie. Zvyšok tu žil a migroval minimálne, pokiaľ na to nemal veľmi ale veľmi dobré dôvody. Skutočná migrácia obyvateľstva v staroveku na území strednej Európy a Balkánu (a aj to zďaleka nie úplná (odišlo cca 50% až 2/3 populácie) bola napr. dórska invázia na Peloponéz, ale tá bola zrejme výsledkom civilizačného kolapsu ako následku prvotného vyčerpania ľahko dostupných ložísk rúd v Karpatoch a na Balkáne. To už boli dôvody na to, aby si aj roľníci zbalili fidlátka a išli hľadať šťastie inde, ale to je ojedinelá udalosť, ktorá nemá nikde v stredoveku na tomto území obdobu a už vôbec nie v 6. storočí n.l. "Sťahovanie národov" v 6. storočí je blud. Vzniklo romantizáciou udalostí v 5. a 6. storočí nemeckými historikmi v 19. storočí, kedy hľadali a hlavne tvorili víťaznú históriu národa nemeckého. A čo sa skutočne stalo? Na konci piateho storočia si Rím prenajal kmeňový zväz Frankov a im podriadené spoločenstvá ako hlavnú bojovú silu v ich boji proti ariánom. Z Germánov - Frankov sa tak stali rimania. Po konečnej porážke ariánskych Vandalov na začiatku 6. storočia, ale Rím ostal v hlbokej kríze. Do toho prišiel mor dovlečený do Ríma legionármi z Judei, vojny s Gótmi a z vyše miliónového mesta ostalo okolo 20-40 tisíc obyvateľov (V roku 549 boli zničené pre mesto životne dôležité akvadukty. Senát prestal existovať niekedy medzi 550-570 a v roku 580 už na forum romanum Rimania sadili zeleninu a chovali kozy). To čo zostalo z kultúrneho jadra Západorímskej ríše sa v 6. storočí presunulo do oblastí kde zostala zachovaná vojenská správa rímskych légií - do Španielska a do Frankami ovládanej časti západnej Európy. Vtedajší historici na to reagovali tak, že zredukovali označenie Germán na franské kmene. Všetci ostatní sa všeobecne nazývali barbari, ale Frankovia a ich ríša etablujúca sa na troskách rímskej koloniálnej správy v súčasnom Nemecku a východnom Francúzsku dostali názov Germáni a Germánia, hoci ešte pred tým bežne Germániou označovali aj územie v dnešnom Rumunsku. Proste Frankovia, ako nositelia odkazu Rímskej ríše a hlavne hlavný nástroj Ríma na christianizáciu pohanskej a ariánskej strednej a východnej Európy sa od prelomu 5. a 6. storočia nemohli ďalej nazývať barbarmi a tak doboví historici zredukovali pomenovanie Germáni na Frankov a všetci ostatní "mimorímsky" ľudia ostali barbarmi (Slovanmi, Avarmi, Gótmi, Vandalmi, Skýtmi atď.). Preto "zrazu" v historiografii Germáni zmizli z polky Európy a na ich mieste sa objavili prevažne Slovania. Až do 18.-19. storočia toto ale nikto neriešil, až v čase keď Európa prišla do etapy postupného rozkladu monarchií a nástupu vlny národného obrodenia a formovania národnostných štátov, Nemci potrebovali nájsť svoju víťaznú históriu a hrdinské dejiny a tak vznikla na nemeckej akademickej pôde rozprávka o mýtických Germánoch, ktorí kedysi obývali Európu od Dnestru po Pyreneje a potom sa pod tlakom otrhaných sedliakov z bažín a stepí stiahli do Nemecka a založili Svätú ríšu rímsku národa nemeckého. V skutočnosti tam tí mýtickí Germáni naozaj kedysi žili, len to neboli "pra-Nemci" a väčšina z nich nikdy nikam neodišla, len sa podľa náboženského/kultúrneho príznaku v 6. storočí v historiografii vydelila z množiny barbarských národov množina Germánov, pretože po rimanoch prebrali pochodeň civilizácie.
Jednoducho. Slovania tu žili už pred dobou ľadovou. Vieme to z utajovaných nálezov a z miestopisnýc názvov. Máme botatú históriu, ale západ a EU nás presviedčajú že to tak nebolo.
