Hrad Hričov
Vo spolupráci s Máriou Takáčovou, študentkou UKF v Nitre sme vytvorili 3d rekonštrukciu Hričovského hradu. Bohužiaľ sme nemali k dispozícii lidar, tak berte model terénu ako približný, Stavba samotná korešponduje pôdorys hradu a detaily sú spracované podľa archeologických poznatkov z výskumu hradu.
Zrúcanina hradu Hričov sa týči na na výraznom skalnom brale, ktoré je viditeľné aj z diaľnice, vedúcej z Považskej Bystrice do Žiliny. Hradné bralo je jedným z výbežkov Súľovských skál, pričom vytvorilo takmer nedobytnú polohu, chránenú z veľkej časti vysokými a strmými skalnými stenami, predstavujúcimi pre útočníkov ťažko riešiteľný problém. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (znamenajúceho kopec, skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo grič aj v srbochorváčtine. Na Slovensku sa toto slovo vyskytuje od najstarších čias. Ako miestny názov sa použil pri prvej písomnej zmienke, vo formáte „castrum Hrichov“ (1265, resp. táto listina odkazuje na rok 1254).
Hradné bralo bolo osídlené už v období púchovskej kultúry a neskôr zrejme aj Slovanmi, o čom svedčia najmä nálezy keramiky z uvedených období. Kamenný hrad na mieste skoršieho, zrejme dreveného hradiska vznikol zrejme v 13. storočí, pričom historici predpokladajú, že ako jeden z mála uhorských hradov bol postavený ešte pred vpádom Tatárov z rokov 1241/1242. V roku 1265 už je zachytená už vyššie spomenutá donačná listina Belu IV., ktorý v nej hrad daroval Mikulášovi, synovi Pavla z rodu Bejč. Neskôr hrad nadobudli Balašovci, za ktorých vlastníctva sa dostal do moci Matúša Čáka Trenčianskeho. Po smrti Matúša sa na krátko hrad vrátil rodu Balašovcov, aby ho následne v druhej polovici 14. storočia opätovne získal kráľ.
Ten dal pôvodný hrad zásadným spôsobom prebudovať, kedy k palácu, týčiacemu sa na najvyššej časti skalného brala, pristavili predhradie s baštou. Kráľ Žigmund Luxemburgský hrad daroval svojej manželke Barbore, ktorá ho nechala opraviť. Následne však padol do rúk husitského kapitána Mikuláša Švidrigala. Neskôr bol hrad dobytý späť a v neskoršom období ho kráľ Matej Korvín daroval Blažejovi Podmanickému. Jeho potomok, známy lúpežný rytier Rafael Podmanický viedol o hrad ozbrojené boje, ale tiež „boj“ na poli právnom, čo viedlo nakoniec až k tomu, že sa mu podarilo na základe archívnych listín preukázať, že hrad patrí rodu Podmanických.
Zrejme v tomto období došlo k postaveniu palácových budov v priestore predhradia a vznikol tiež úzky koridor, zasekaný do skaly a zakončený vežou, ktorý predstavoval dobrú ochranu prístupovej cesty na hrad. Po spomenutej zástavbe pôvodného predhradia vzniklo nové predhradie, a to na rovinatej ploche pred bránou. Toto bolo zrejme chránené drevenou palisádou. Uvedené obdobie predstavuje dobu najväčšieho rozkvetu hradu. Neskôr, v 17. storočí, kedy sa hrad stal majetkom Thurzovcov, začal postupne upadať a centrum panstva bolo presunuté do Bytče.
31 янв 2018
