Klement míří k únoru 

Když jsem v roce 1987 nastupoval na střední, tak nás tam vítala jedná hrdá svazačka z druhého ročníku, která se okamžitě nezapomněla pochlubit, že jako Nosková je opravdu vnučkou TOHO soudruha ministra Noska. V roce 1987! A potom se divte stokoruně s Gottwaldem o dva roky později...

Klement Gottwald bol zaujímavá „osobnosť“. Napriek absencii formálneho vzdelania bol dostatočne sčítaný a hlavne prefíkaný a vo svojej amorálnosti sa vyšplhal na vrchol straníckeho rebríčka. Ako chlapec so záujmom o históriu som koncom 70-tych rokov viedol debaty so starými pánmi, ktorí KG osobne poznali a s ním spolupracovali (respektíve tieto debaty viedol môj otec a ja som počúval). Padla aj otázka: „Prečo sa chlapec z katolíckeho prostredia moravského vidieka stal komunistom?“ Jeho starí kolegovia uvádzali v podstate dve príčiny: Ako prvé bol nemanželským synom, čo bol pomerne ťažký handicap, KG však žil v hlavnom meste mocnárstva, kde bol kvalifikovaným remeselníkom a rodná obec mu mohla byť ľahostajná. Hlavným jeho životným problémom bolo, že ako mladý chlapec dostal po jednej návšteve vo verejnom dome syfilis. To bol natoľko ťažký duševný otras, že KG vtedy odpadol od viery a vzbúril sa proti Bohu (evidentne nemal trpezlivosť Jóbovu, ten bol tiež posypaný vredmi). Tak vraveli starí Vrútočania, ktorí KG poznali osobne. Tiež mi ukazovali okno na vtedajšom Múzeu revolučnej tlače, odkiaľ Klema vyskočil pred Martičkou a ušiel z Vrútok. „S tou k...ou žít nebudu!“ vyhlásil vtedy rezolútne. „To nie je k...a, ale obeť kapitalistického systému a ty s ňou žiť budeš!“ riekol súdruh Verčík, jeho stranícky šéf. Tak si Klema Martičku zobral a Verčík si po Februári tiež posedel. Boli to zaujímavé spomienky tých starých mužov, ktoré som ako mladý chlapčisko počúval a zaznačoval si (nielen na KG ale i na Karola (Karla) Bacílka, Šarkézyho (Širokého)), ale nechcem tento príspevok už ďalej rozťahovať. Len ešte napíšem že tá výduť na aorte KG dobehla pri Stalinovom pohrebe (mal od lekárov zakázané lietať).