Amazing, Paula, really proud of you. But most importantly the message that you passed towards Marathi Culture is truly inspiring, even to a Marathi Mind.
बाहेरच्या लोकांना मराठी भाषा खूप आवडते आणि आपलेच मराठी लोक, त्यांना एकतर हिंदी किंवा इंग्रजी बोलायचा खूप किडा आहे. मराठी असून पण मराठी बोलायला जास्त लाज वाटते.
मराठी भाषेमध्ये एक प्रकारचा गर्व आहे.... प्रॉबलेम एकच आहे कि आपण मराठी माणसे जेव्हा पण घरातून बाहेर निघतो तेव्हा फालतू इंग्लिश बोलण्याचा प्रयत्न किव्वा हिंदी बोलतो... भाजीवाला मराठी आहे कि भैय्या (यू. पी. वाले चुतिये) हे न जाणता आपण हिंदी मध्ये बोलायला सुरुवात करतो... हीच एक महत्वाची समस्या आहे....बा झवत गेले इतर..आपण मराठीच बोलायचं असं ठरवलं तर भैया आणि लांड्या (कटेले: मुस्लिम ज्यांच्या .. चे टोक कापलेले आहे. थोडक्यात कतेले लौंडे ) अश्या लोकांचे लौंडे लागतील. बा झवत गेले सगळे आपण जिथे जाऊ ती तिकडे मराठीच बोलायचं.... ज्यांना संजयचं त्यांना समजेल,,नाही समजेल ते शिकतील.. पण फक्त मराठीच बोलायचं..
सारंग साठे, प्रत्येक वाक्यात प्रत्येक शब्दापूर्वी अं, अं, अं कशाला म्हणावं लागतं? म्हणजे बोलताना नक्की काय होतं डोक्यात? विचार सुचत नाहीत? की शब्द येत नाहीत? एकूण मिळून १२४१ वेळा अं, अं, अं म्हंटलं आहेस. त्यामुळे संवाद इतका तुटक होतो, की बघवत नाही. पॉलेचं (पॉला आकारान्त स्त्रीलिंगी. सीता शब्दाप्रमाणे चालेल. म्हणून पॉलेचं) पॉलेचं सोड ती कॅनडीअन् आहे. तिला करू दे अं अं अं, सुधरेल ती हळूहळू. पण लेकाच्या तू तर महाराष्ट्राचा आहेस?
@@harshaddate876 भाषेच्या अति-शुद्धीचा प्रश्न कुठे आणलाय का मी? आणि काय रे, “संवाद तुटणे” आणि “तुटक संवाद” ह्यातील अर्थभेद कळत नाही का तुला? की इंग्रजीतून सांगू?