Pavel Cejnar: Atomové jádro - brána do světa elementárních částic a interakcí (MFF-PMF 13.1.2022) 

Pane Grygare, Vaše přednáška byla jedna z nejlepších jakou jsem za poslední dobu shlédl. Stejně jako tato :D

@@HarkAlAda Moc děkuju, vážím si toho, protože mi přišly dva maily, že nenávidím Němce apod. Zřejmě ti páni špatně poslouchali a neumí rozlišovat. Ale jinak jsem rád za pozitivní reakce. Pavel Cejnar s Jirkou Podolským jsou úžasní i v tom, že si najdou ve své specializaci čas taky na tyto fajn historické přednášky. Toho si - jako cosi filosof a historik vědy - moc vážím.

​@@HarkAlAdavy tedy dokážete svou pochvalou zmást čitatele. Když chvaliiite pana Grygara.. ..... Ještě, že jste to dovysvetlil svou poslední větou zde napsanou!!!! .

Odborníci nechť mě případně opraví; Higgsovo pole je všudypřítomné a vznik by se tím pádem dal přičítat podstatě vzniku vesmíru, podobně jako existence časoprostoru, nicméně podobně jako u dalších částic, možností jak vytvořit Higgsův boson je povícero, včetně vysokoenergetických kolizí, což se povedlo v LHC, resp. pozorovat jeho rozpad.

Vznikají při srážce protonu, resp. Fůzí jejich gluonu. Když přes sebe procházejí dva zesílené protony, jsou to obvykle páry bezhmotných gluonů, které naplňují neviditelná pole svou kombinovanou energií a excitují další částice k existenci - a to včetně Higgsových bosonů.

čím ďalej, tým viac sa pokiaľ viem vedci prikláňajú k tomu, že svet je matematický konštrukt. Konkrétne kmitanie niečoho. Ak vezmeme nejakú matematickú štruktúru (vektorový priestor alebo diferenciálnu varietu), má zmysel sa baviť o ohraničenej postupnosti (deji, funkcii), prípadne konvergujúcej k niečomu. Ohraničená v niektorých štruktúrach akosi osciluje, teda nadobúda stavy, ktorým "blízko" bola v konečnom čase predtým, ale sú štruktúry, kde sa toto ani u ohraničenej postupnosti nikdy nemusí stať. V diferenciálnej geometrii existuje zarážajúca veta, ktorá tvrdí, že každá diferenciálna varieta dimenzie n (vpodstate lokálne n rozmerný priestor, ako si ho predstavujeme, ale len lokálne) sa dá jedno-jednoznačne (matematicky homeomorfne) vnoriť do vektorového priestoru reálnych čísel dimenzie 2n+1. Teda, inými slovami, časová os, časový beh (jednorozmerná varieta) sa dá vnoriť do 3rozmerného priestoru. Teda aj kmitanie v čase sa dá strčiť do 3rozmerného priestoru. Pekné, že? No a potom aj tie kadejaké kmity, časové sľučky a podobne sa prejavujú v R3 ... No a toto sa dá rozvíjať, podľa mňa takto nejako sa dá dosiahnuť, že máme popis niečoho, matematický popis, čo je vlastne matematickým modelom sveta tak, ako ho dnes poznáme, ale zasa bude tá nová teória alebo sporná alebo nekompletná :) (inde som písal, prečo) ...K energii, jej tokom. Osobne som odchovaný na druhej vete termodynamickej alebo difúznej vete. Táto veta ale pozerá na veci vo vyhladenom tvare. Vezmime si napríklad studenú fúziu. Tá je teoreticky možná, vlastne už sú v kvantovej mechanike známe kadejaké deje, čo sa správajú podobne ako je tá studená fúzia. Povedzme tunelové deje v tranzistoroch, pokiaľ viem ... Takže, ani druhá termodynamická veta nemôže byť chápaná úplne mechanicky. Musí byť poznané, čo vlastne druhá veta termodynamická znamená. Naopak, osobne si myslím, že vo všetkých systémoch bude platiť princíp neexistencie perpetua mobile či prvého alebo druhého druhu ... Som o tom presvedčený. otázka je, skadiaľ teda svet berie na svoju existenciu energiu. Možno je vysvetlenie v tom matematickom konštrukte sveta, akéhosi abstraktného filmui ... (lenin sa v hrobe obracia aj s tou svojou definíciou hmoty :) )

ešte by som k atómu ako takému. Keď som uvažoval nad istými zostavami elektrických nábojov, dospel som k prekvapivému poznaniu, že v nejakom elektrickom poli (nie vždy) sa nachádzajú miesta, kde takáto štruktúra pokiaľ nimi prejde, uviazne a ostane stáť (konkrétne v prípade co2 si osobne vysvetľujem, prečo tento plyn nie je všetok na povrchu zeme-je výrazne ťažší ako kyslík alebo dusík, ale sa vlastne rovnomerne vyskytuje až po stratosféru). Je to stabilná rovnovážna poloha. Niečo podobné sa podľa mňa deje pri obehu elektrónov okolo jadier. Bez ohľadu na to, že elektrón nemožno chápať ako bod, ale ako povedzme tak "kulantne" rozprestretý súbor menších nábojov (nie je to tak, treba ho chápať ako akúsi pravdepodobnostnú funkciu času a priestoru), tento má aj magnetické pole a zjavne nie malé, ktoré povedzme zabezpečuje, aby nerotoval okolo jadra ako planéty okolo slnka v gravitačnom poli, teda v rovine, ale priestorovo (lorenzova sila), ale asi aj to, že na istých orbitách sa tvorí presne ako som vyššie popísal, ale na trochu iných princípoch stabilná rovnovážna poloha, teda "orbity", ktoré predpovedá Schrodingerka ... No a potom už aj chámia začne byť zaujímavejšia, lebo napríklad ak sa dva atómy priblížia, niektoré orbity budú mať tendenciu sa pritiahnuť pomerne silným kladným nábojom druhého atómu, čím vytvoria lokálne záporný náboj. Tento náboj sa bude ešte silnejšie priťahovať k jadru druhého náboja a vznikne zlúčenina ... Môj názor je, že ak sa na vec budeme nejako takto pozerať, značne sa zjednuduší vec a bude možné efektívnejšie posúvať dopredu chemické inžinierstvo ...

​@@eugensimko5124chápu, že takové dva krásné obory, jako jsou fyzika a matematika se pořád nedokáže určit kdo z nich je vlastně na ,,prvním,, místě!! Kdo by měl mít větší váhu ve svém ,,tvrzfni,, no spolu být nemohou, tedy jen takto vedle sebe uznávaný mohou fungovat. Proto pořád tyto věčně otázky a i dohady. Vždy bude mít někdo z nich pravdu. Větší nebo menší , ale tímto ,,postuchovanim ,, se vlastně popostrkavaji pořád kupředu. Což je výhodné pro je i pro nás. . Děkuji, ta váš rozsáhlý zde příspěvek! D .L.

Milanbaran. Přesně toto mě také zarazilo až jsem si to dokonce kousek vrátila , zdá jsem se nepreslechla. Děkuji, že jste mě ,,ujistil,, že slyším dobře.!! To jsou věci, které se Bohužel v té rychlosti stavajim i když by neměli. Stávají se. Proto je fajn. Krátce zde napsat vtipnou věžičku.. Díky, D.L.

Vypíš

existuje istá čiastočne matematická, čiastočne filozofická veta (skôr filozofická, ale myslím, že matematici ju dokázali), tzv Godelova veta. Vpodstate tvrdí, že neexistuje úplná bezosporná teória v logickom systéme, ktorý používame ... Inými slovami alebo je teória neúplná alebo v nej existuje výrok A = non A ...

godelova veta na wiki : sk.wikipedia.org/wiki/G%C3%B6delova_veta_o_ne%C3%BAplnosti

no a na koniec aj môj pohľad na vec. Nakoľko kompletne svet okolo nás je myšlienka, je abstraktný, teda je matematický konštrukt, nie je možné ho bezosporne nejakou kompletnou teóriou popísať. Myslím, že s tým by sme sa mali zmieriť. Samozrejme tým vôbec nerozporujem, žeby napríklad dnes mohla prísť zjednocujúca teória kvantovej mechaniky a teórie relativity. Lenže následne sa ukáže, že svet je ďaleko rozmanitejší, ako si dnes myslíme, že je rozmanitý ... A tak to s nami pôjde do nekonečna ...

Éter je org. Zlúčenina.

Kdysi byla taky třeba země středem vesmíru... a jaké má teda ten "Etér" protonové číslo, když vám tam tak chybí?"

Voľakedy sa operovalo i s flogistónom.

😂😂😂😂😂 to je vůl.....

@@sxanob Aleš myslel iný éter. Substanciu konca 19.storočia, ktorá prenikala všade, úplne všade a na ktorej bola postavená vtedajšia snaha vysvetliť vo svete všetky deje metódami klasickej fyziky ...