Pavel Krtouš - Einsteinova speciální teorie relativity (MFF FJDP 7.3.2019) 

Asi nejlepší přednáška o relativite

Ďakujem! Vynikajúce!

Mějme příklad: dvojče A nasedne do rakety a poletí od Země napříč Sluneční soustavou (rovnoměrně, přímočaře) a tam se opět setká se Zemí, která tam mezitím doputovala po své dráze, a na které zůstalo dvojče B. Kdo bude starší?

1:31:58 chcem vidiet frajera ktory naskoci len do auta iduceho 50kmh ci nepociti zrychlenie a nechapem preco ti co vyskakuju z iduceho vlaku skacu v smere jazdy. 1:36:19 nehovori newton ze zapnute motory tj posobiaca sila sposobi hmotnemu telesu zrychlenie? nepotvrdzuje to aj tvrdenie prednasajuceho ze raketa meni rychlost na rovnako velku ale opacne vektorovo orientovanu?

Dotaz laika: Na Měsíci je zrcadlo. Ze Země vyjde paprsek, odrazí se zpět. Podle doby od vyslání do zpětného zachycení lidé zjistí vzdálenost Měsíce od Země v daném okamžiku. A teď místo Měsíce jen samotné zrcadlo, co má pár kg. Jakou naměří vzdálenost? Díky za případnou odpověď. V

Velice srozumitelně o abstraktních skutečnostech vypráví učitel Krtouš...

Môj komentár “MJ č. 5” je reakciou na slová (parafrázujem) “Lorentzové transformácie pravdivo opisujú prírodu” (0:29:45). Človeku sa nechce veriť, že na akceptovanie iracionálneho názoru “LORENTZOVÉ TRANSFORMÁCIE PRAVDIVO OPISUJÚ PRÍRODU” fyzikom stačilo, resp. aj dnes stačí, iba jedno vyhlásenie Alberta Einsteina, pričom Albert Einstein urobil toto vyhlásenie bez predloženia jediného, seriózneho dôkazu, ktorý by ho oprávňoval k tomuto vyhláseniu, nakoľko Henrik Lorentz vytvoril jeho transformácie bez akéhokoľvek pozorovania prírody, iba v rámci úvahy “ako by sa museli zmodifikovať Galileove rovnice, aby mohli byť v súlade s Maxwellovými rovnicami” (0:25:45 - 0:26:01). (Ja neviem, či Hendrik Lorentz vytvoril jeho transformačné rovnice z dôvodu č. 1, t.j. preto, že ako A. Einstein “fanaticky uveril v absolútnu rýchlosť svetla”, alebo, či ich vytvoril z dôvodu č. 2, t.j. len ako matematickú špekuláciu “ako by sa museli zmodifikovať Galileove rovnice, aby boli v súlade s Maxwellovými rovnicami”.) Inými slovami, FYZICI UPREDNOSTNILI NEVEDECKÉ SPRÁVANIE, akým je SLEPÉ AKCEPTOVANIE (t.j. akceptovanie bez jediného, presvedčivého dôkazu) EINSTEINOVHO VYHLÁSENIA (ktoré 1.) nebolo vytvorené na základe pozorovania prírody, 2.) akceptuje iracionálne popretie racionálnej kauzality, 3.) akceptuje iracionálne popretie racionálnej súčasnosti, 4.) akceptuje iracionálnu, Einsteinovú relativitu času, v rámci ktorej pojem “čas” nadobúda nový význam, ktorý fyzici nedokážu racionálne a zrozumitelne definovať, 5.) akceptuje iracionálnu relativitu dĺžky, a to bez konkretizovania, či sa menia dĺžky atómov, alebo medziatómových priestorov, 6.) akceptuje iracionálnu relativitu hmotnosti, a to bez konkretizovania, či sa menia počty, alebo hmotnosti konkrétnych častíc), PRED VEDECKÉ SPRÁVANIE, akým je RACIONÁLNA POCHYBNOSŤ, či Maxwellové rovnice a experiment Michelson - Morley skutočne dokazujú “absolútnu rýchlosť svetla”. Podľa môjho názoru, Maxwellové rovnice a experiment Michelson - Morley nielenže nedokazujú “absolútnu rýchlosť svetla”, ale oni ju ani len neindikujú (t.j. nie sú racionálnou indíciou na vytvorenie iracionálneho predpokladu “rýchlosť svetla je absolútna”). A okrem týchto 2 pseudo dôkazov, či pseudo indícií, neexistuje ani 1 pozorovanie prírody, ktoré by dokazovalo, či indikovalo, platnosť iracionálneho predpokladu “rýchlosť svetla je absolútna”. Lebo, ak by existovalo, fyzici by ho určite využívali pri ich propagácii ŠTR.

Mějme příklad: Vystřelím "paprsek" A rychlostí světla. Po nějaké době stejným směrem vystřelím "paprsek" B. Lze říci, že z pohledu B se A pohybuje rychlostí 0 a z pohledu A se B pohybuje rychlostí 0? Podle teorie, že pozorovaná rychlost světla je z pohledu každé soustavy stejná a rovna c, by oba měly pozorovat, že rychlost toho druhého je c a ne 0. Ale asi není pravda, že by se si B zoufalo, že mu A uniká rychlostí světla, a že by si A říkalo, že... co vlastně? Spíš je pravda to, že se vůči sobě nepohybují, respektive mají vzájemnou rychlost 0, ne? A záleží na tom, jestli "paprsky" budou fotony, nebo jestli to budou hmotné předměty pohybující se rychlostí c?

Hmotný bod sa dokáže pohybovať rýchlosťou svetla... Ak máme dve vzťažné sústavy - fotón a teleso, tak sa nedá určiť, že ktorá sústava z nich sa v skutočnosti pohybuje, pretože ako fotón sa pohybuje voči telesu, tak i teleso sa pohybuje voči fotónu a ako inak, rýchlosťou svetla.

Jaký mají smysl popularizační přednášky na úrovni Blesku, Šípu, Dikobrazu (pro pamětníky), Story, a jiných zábaviček pro hlupáčky? Proč trávit tolik minut, desítek minut, hodin, nad tragikomickými důsledky nesprávně použitého modelu světa? Speciální teorie relativity se jmenuje speciální právě proto, že se užívá jen velmi, velmi, omezeně, stejně jako Newtonovská mechanika. Na něco to jest, na většinu věcí není. Proč to tedy kritisovat a dělat show tam, kde to ani nebylo nikdy myšleno ku použití?

Koniec videa, kde je snaha vysvetliť paradox dvojčat, obsahuje chyby. Totižto, ak sú dve vzťažné sústavy a jedna z nich je neinerciálna, tak ani jedna z nich nedokáže určiť, či je to tá druhá alebo ona sama. Nejaká zotrvačná sila sa dá zistiť len pomocou inej sústavy, ktorá má odlišný pohyb. A pretože akcia vyvoláva rovnakú reakciu, zotrvačná sila vzniká v oboch sústavách rovnaká, bez rozdielu na to, ktorá sa skutočne zrýchlene pohybuje. Preto rovnocennosť vzťažných sústav platí i pre neinerciálne sústavy a dokonca i pre tie so zakrivenou dráhou, kde vzniká odstredivá sila. Z toho vyplýva, že "paradox dvojčat" vôbec nedokazuje platnosť teórie relativity.

Môj komentár “MJ č. 7” je reakciou na slová (parafrázujem) “relativita času je experimentálne overená pomocou hodín, ktoré cestovali v lietadle” (0:44:55). Zmeny rýchlosti plynutí Cs (céziových) jednotiek trvania (podľa fyzikov časových jednotiek) v Cs hodinkách nemôžu dokazovať tvrdenie fyzikov, že “rýchlosti telies, resp. aj gravitácie, určujú rýchlosti plynutí fyzikálnych časov”, lebo frekvencie detekovatelných, Cs-genných impulzov v Cs hodinkách (tých impulzov, ktoré určujú rýchlosti plynutí Cs hodiniek) sú REGULOVANÉ iba a len KONCENTRÁCIAMI nejakých “Cs trónov” (čo sú “subatómové častice, ktoré sa nachádzajú v atómoch Cs”), a tie SÚ REGULOVANÉ KONCENTRÁCIAMI nejakých “Cs-tropných trónov” (čo sú subatómové častice, ktoré sa nachádzajú mimo Cs), ktoré majú potenciál stať sa “Cs trónmi”, vďaka čomu ich koncentrácie určujú, resp. regulujú, koncentrácie tých Cs trónov, ktoré určujú, resp. regulujú, frekvencie tých Cs-genných trónov, ktoré určujú, resp. regulujú, rýchlosti plynutí Cs hodiniek). Takže, rôzné koncentrácie Cs-tropných trónov v rôzných priestoroch určujú rôzné frekvencie detekovatelných (počítateľných) Cs-genných impulzov v Cs hodinkách, a robia to úplne rovnako, ako rôzné koncentrácie termo-trónov (čo sú subatómové častice, ktorých rôzné koncentrácie určujú rôzne pocity tepla) v rôzných priestoroch určujú rôzné teploty telies (ktoré sú rovnako určované rôznými koncentráciami termo-trónov vyžarovaných z telies). A predpoklad ponúkaný fyzikmi (frekvencie detekovatelných impulzov z Cs, ktoré určujú rýchlosti plynutí Cs hodiniek, sú určované rýchlosťou telesa, či gravitáciou) by mohol byť akceptovatelný len pri akceptácii ďalšieho predpokladu, že existuje aj akási rovnaká (telesovo jednotná) rýchlosť pre všetky individuálne vývoje na každom telese. Čo je predpoklad, o ktorom som doteraz nikdy nepočul fyzikov hovoriť, a preto sa pýtam, či fyzici túto teóriu už niekedy zverejnili, a ak nie, kedy ju plánujú zverejniť, a ako chcú dokázať jej platnosť? No dovtedy, dokým fyzici nenájdu odvahu túto teóriu vysloviť, a dokázať jej platnosť, a po dokázaní jej platnosti ju šíriť ako platnú teóriu, dovtedy nemajú právo vyhlasovať, či písať, že zmeny rýchlostí céziových (atómových) hodiniek dokazujú Einsteinovú relativitu času.

Môj komentár MJ č. 8 je reakciou na slová (parafrázujem) “2 šoféri idú rovnakou rýchlosťou, za rovnaký čas prejdú rôznú vzdialenosť, a nikoho to neprekvapí” (1:32:56 - 1:33:39). Mňa osobne tieto slová prekvapujú, lebo nedokážem racionálne pochopiť, ako môžu ísť dve autá rovnakou rýchlosťou, a za rovnaký čas prejsť rôznú vzdialenosť. A zároveň si dovolujem vyjadriť môj názor, že fyzika, ktorá stojí na takejto dekadentnej logike, je dekadentná fyzika. Podľa môjho názoru, ak by šofér auta č. 1 (ktoré išlo priamo hore) pozrel v čase T2 z okna jeho auta kolmo doprava, tam by tam nemohol vidieť auto č. 2 (ktoré vyrazilo z rovnakého miesta v rovnakom čase T1, no išlo šikmo doprava), tak, ako to tvrdí prednášajúci, lebo auto č. 2 tam v čase T2 ešte nemohlo doraziť (za podmienky, že obe autá išli rovnako rýchlo). Bohužiaľ, na takýchto nepravdivých tvrdeniach “pri rovnakej rýchlosti dvoch áut jedno z nich prejde večšiu vzdialenosť, a nikto sa tomu nečuduje” stojí Einsteinová relativita. A vypadá to teda tak, ako keby bez kreácie, akceptácie, a propagácie nepravdivých tvrdení fyzici nevedeli dokázať platnosť Einsteinovej relativity. Inými slovami “Einsteinová relativita nie je dokázatelná pomocou pravdivých a racionálnych argumentov”.

Kdy vědci pochopí, že logický rozpor teorie není paradox, ale teorii jako takovou vyvrací.

Môj komentár “MJ č. 4” je reakciou na slová (citujem) “zistilo sa, že svetlo sa v pozemskej sústave šíri všetkými smermi rovnakou rýchlosťou” (0:24:19). Ak sa v pozemskej sústave svetlo šíri všetkými smermi rovnakou rýchlosťou, tak, ako to ukazuje experiment Michelson - Morley (eMM), potom eMM nedokazuje tvrdenie fyzikov “rýchlosť svetla je absolútna”, ale dokazuje presný opak “rýchlosť svetla je relatívna”. A tento eMM dokazuje racionálny názor “rýchlosť svetla je relatívna” preto , lebo svetlo (presnejšie fotóny) sa pohybujú v zemskom prostredí (v prostredí Zeme) rovnako, ako sa pohybujú aj všetky iné častice hmoty, napr. ako sa pohybuje aj obyčajná, futbalová lopta, nakoľko rýchlosť futbalovej lopty, napr. rovnako silno kopnutej penalty, je rovnaká jak v smere rotácie Zeme, tak aj v opačnom smere, t.j. v smere proti rotácii Zeme, a predpokladám, že nikto, vrátane fyzikov, nebude považovať takéto pozorovanie pohybu futbalovej lopty za experimentálny dôkaz “absolútnej rýchlosti futbalovej lopty”. A preto tvrdenie (názor) fyzikov “eMM (experiment Michelson - Morley) dokazuje absolútnu rýchlosť svetla” považujem za nepravdivé tvrdenie. (Táto interpretácia eMM bola vykonštruovaná účelovo, a to za účelom potvrdiť teóriu “o absolútnej rýchlosti svetla”, ktorá bola vytvorená v rozpore s prírodnými zákonmi, iba na základe nezmyslu (nepravdivého výmyslu) “Maxwellové rovnice indikujú (?), či dokazujú (?), absolútnu rýchlosť svetla”. Inými slovami, rovnaká rýchlosť svetla vo všetkých smeroch pozorovaná v priestoroch zemského prostredia (presnejšie v zemskej atmosfére) nič neprezrádza o rýchlosti svetla v priestoroch mimo zemského prostredia (t.j. v priestoroch mimo zemskej gravitácie). A preto je racionálne predpokladať, že rýchlosť svetla letiaceho mimo zemského prostredia (kde na svetlo nepôsobí zemská gravitácia) bude odlišná od rýchlosti svetla letiaceho v rámci zemského prostredia (kde sú fotóny ovplyvňované aj zemskou gravitáciou). A rozdiel v rýchlosti týchto 2 svetiel by sa mal rovnať povrchovo rotačnej rýchlosti Zeme, ktorej hodnota je na póloch nulová, a na rovníku by mala byť cca 40.000 km/24 hodín. Inými slovami, rýchlosť svetla v zemskom prostredí, konkrétne na rovníku, by mala byť v smere rotácie Zeme, ako aj v opačnom smere, buď vyššia, alebo nižšia, ako rýchlosť svetla mimo zemského prostredia, a to o povrchovo rotačnú rýchlosť Zeme. A táto rýchlosť svetla v zemskom prostredí, konkrétne na rovníku, v smere rotácie Zeme, ako aj v opačnom smere, by mala byť rovnaká, ako rýchlosť svetla v mimo zemskom prostredí, iba v tom prípade, ak by Zem prestala rotovať. ZÁVER: Experiment Michelson - Morley nedokazuje absolútnu rýchlosť svetla, tak, ako to šíria fyzici, ale presný opak, nakoľko eMM dokazuje to, že častice svetla (fotóny) sa pohybujú v zemskom prostredí úplne rovnako, ako sa pohybujú všetky ostatné častice hmoty v zemskom prostredí (napr, aj taká obyčajná, futbalová lopta). Inými slovami, neexistuje ani jeden fyzikálny experiment, ktorý by dokazoval (alebo aspoň indikoval) iracionálny názor šírení súčasnými fyzikmi “rýchlosť svetla je absolútna”.

Môj komentár “MJ č. 2” je reakciou na slová “nie je preferovaná žiadna zo sústav”. Preferovanou sústavou každého živočícha je sústava, ktorej centrom je sám živočích. A 2. preferovanou sústavou pozemšťanov, vrátane fyzikov, je (a to bez ohľadu na to, koľkí fyzici si to uvedomujú) Zemská sústava, lebo 1.) rýchlosti pozemských objektov automaticky určujeme vzhľadom k povrchu Zeme (a teda ich neurčujeme k povrchu Mesiaca, či k povrchu iného vesmírneho telesa), a 2.) rýchlosti mimo zemských objektov určujeme buď voči planéte Zem, alebo voči dĺžkam ich dráh, ktoré vypočítavame “z pohľadu pozemšťanov”. A teda dĺžky preletených dráh vesmírnych telies nevypočítavame z pohľadu osôb, ktoré sa nachádzajú mimo Slnečnej sústavy (kedy by sa musela zarátať aj dráha, ktorú preletí planéta Zem po jej orbite okolo Slnka), alebo z pohľadu osôb, ktoré sa nachádzajú mimo galaxickej sústavy Mliečna dráha (kedy by sa musela zarátať aj dráha, ktorú preletí Slnko po jeho orbite okolo centra galaxickej sústavy Mliečna dráha), čo by boli úplne iné, preletené vzdialenosti, a tým aj úplne iné rýchlosti, nakoľko všetky preletené vzdialenosti, a tým aj na ich základe vypočítané rýchlosti, sú relatívne, lebo sú závislé od polohy pozorovateľa, s čím Einsteinová ŠTR absolútne nepočíta. Inými slovami, ak by Einstein o tejto relativite vzdialenosti, a od nej sa odvíjajúcej relativite rýchlosti, vedel (uvedomoval si ju), potom by musel poskytnúť aj racionálnu odpoveď na otázku: “Ktorú rýchlosť telesa je potrebné uviesť (resp. s ktorou rýchlosťou telesa je potrebné počítať) pri výpočte Einsteinovho, relatívneho času?”. (Keďže všetci vieme, že rýchlosť plynutia Einsteinovho relatívneho času na nejakom konkrétnom telese je závislá od rýchlosti tohto konkrétneho telesa.) A v prípade letu človeka na Mesiac sa dočasne stáva preferovanou sústavou pre malú skupinku osôb sústava s názvom “Mesačná sústava”. Dôležitosť konkretizovať sústavu vyplýva aj z toho, že rôzné reakcie, resp. javy, fyzikálne, chemické, či biologické, môžu prebiehať, a s vysokou pravdepodobnosťou aj prebiehajú, v rôzných sústavách (v ktorých sa vyskytujú rôzné, t.j. neidentické, podmienky) rôzným spôsobom, ktorý je sčasti známy a sčasti neznámy, pričom tie neznáme podmienky sú sčasti predvídatelné (predpokladatelné) a sčasti nepredvídatelné (nepredpokladatelné).

Môj komentár “MJ č. 1” je reakciou na slová (parafrázujem) “súčasnosť je nepoznávatelná”. Podľa mňa, súčasnosť je poznávatelná, len je potrebné používať na určovanie súčasnosti iba také hodinky. v ktorých bude rýchlosť plynutia hodín nastavená iba na základe jedného, prírodného, cyklusového deja. A týmto základným, prírodným, cyklusovým dejom môže byť napr. aj 1.) rotácia Zeme (na základe rotácie Zeme sa nastavujú rýchlosti plynutia hodiniek tak, aby trvanie 24 hodín v hodinkách čo najpresnejšie napodobňovalo trvanie jednej rotácie Zeme), alebo aj 2.) tok (prúd) detekovatelných impulzov z rádioaktívneho Cs (cézia). Lebo, ak začneme používať na určovanie času (a tým aj súčasnosti) 2 druhy hodiniek, v ktorých rýchlosti plynutí hodín budú nastavované na základe 2 prírodných, cyklusových dejov (napr., ak budeme používať súčasne 2 druhy hodiniek, pričom v jednom druhu hodiniek bude rýchlosť času závisieť od rýchlosti rotácie Zeme, a v druhom druhu hodiniek bude rýchlosť času závisieť od frekvencie detekovatelných impulzov z Cs), potom pri určovaní časov (a tým aj súčasnosti) sa musí objaviť, skôr, či neskôr, problém, nakoľko v prírode neexistuje taký prírodný, cyklusový dej, v ktorom by trvania jednotlivých cyklusov boli dlhodobo (večne) rovnaké, a preto neexistujú ani 2 také prírodné, cyklusové deje, ktoré by dlhodobo korelovali. A tak, ako sa neustále menia trvania cyklusov vo všetkých prírodných, cyklusových dejoch, tak rovnako sa menia aj trvania jednotlivých cyklusov vo všetkých, umelých hodinkách. A výsledkom tohto procesu sú rozdielné rýchlosti plynutí jednotlivých hodiniek. No tieto rozdielné rýchlosti plynutí jednotlivých hodiniek si rôzní ľudia vysvetľujú rôzne. Niektorí veria, že sú dôsledkom božej vôle, iní veria, že tieto rozdiely sú dôsledkom rôzných rýchlosti telies, na ktorých sa hodinky nachádzajú, resp. rôzných gravitácií, iní môžu veriť, že sú dôsledkom konania mimozemšťanov, a iní zase veria, že sú dôsledkom rôzne kvalitnej práce hodinárov, alebo dôsledkom poškodenia jednotlivých hodiniek, presnejšie, sú dôsledkom poškodenia jednotlivých súčiastok v jednotlivých hodinkách. A z týchto rozdielných vysvetlení vyplýva aj rozdielné chápanie “relativity času”. Nikto nespochybňuje, že rýchlosť plynutia času (hodinkového času) je skutočne relatívna, lebo táto hodnota sa skutočne mení, a to aj v tých prípadoch, keď na určovanie (zisťovanie) súčasného času (súčasnosti) budeme používať iba jeden druh hodiniek (t.j. iba také hodinky, v ktorých rýchlosť plynutia hodín bude závisieť iba od 1 deja, napr. od rýchlosti rotácie Zeme). Lebo rýchlosť plynutia času (hodinkového času) sa mení, podľa mňa, 1.) v dôsledku kvality hodiniek, 2.) v dôsledku poškodenia hodiniek, 3.) v dôsledku zmeny rýchlosti rotácie Zeme (ak rýchlosť hodinkového času bude nastavovaná tak, ako dnes, t.j. aby trvanie 24 hodín čo najpresnejšie napodobňovalo trvanie jednej Zemskej rotácie), 4.) v dôsledku vzdialenosti pozorovateľa od hodiniek (napr. pozorovatel vzdialený 1 svetelný rok od hodiniek pozoruje o 1 hodinu starší čas), a 5.) v dôsledku meniacej sa vzdialenosti pozorovateľa vzhľadom ku hodinkám (pozorovateľ vzďalujúci sa od hodiniek pozoruje pomalšie plynutie času, a naopak, pozorovateľ približujúci sa ku hodinkám pozoruje rýchlejšie plynutie času na hodinkách). A všetky tieto rozdiely v pozorovanom čase sú logicky očakávatelné (predvídatelné), a aj matematicky korigovatelné, napr. pripočítaním 1 hodiny môže pozorovateľ vzdialený 1 slnečnú hodinu od hodiniek zistiť presný, centrálny (dohodnutý) čas, a tým aj súčasnosť. A preto súčasný názor fyzikov “nie je možné poznávať súčasnosť” považujem za nepravdivý názor, ktorý nemá oporu ani v 1 pozorovaní prírody. A racionálne vysvetlenie, prečo bola vytvorená aj teória “o závislosť času od rýchlosti telesa a gravitácie” uvádzam v mojich nasledujúcich komentároch.

Teória relativity má vážny problém v rámci rovnocennosti sústav. Totižto, nedá sa zistiť, ktorá vzťažná sústava sa naozaj pohybuje a je jedno, či je alebo nie je inerciálna. Ak medzi nimi nastane interakcia, tak treba transformácie počítať pre obe sústavy, tým pádom ich výsledné hodnoty sú rovnaké a teda vzájomne nevzniká medzi nimi rozdiel. A ak interakcia nenastane, tak je jedno, či nejaká relativistická zmena vznikne, pretože sa to žiadna iná sústava i tak nedozvie. Nejaké akože dôkazy teórie relativity sú len špatne vyvodené fyzikálne deje, ktoré s relativitou nemajú nič spoločné.

také jsme byl)i) občas na matfyzu , ale takové následky doufám ,že nevstřebáme ,--- jinak , další trapně-fyz. pojetí

Môj komentár “MJ č. 6” je reakciou na slová (parafrázujem) “relativita času je experimentálne overená s trvaniami častíc” (0:44:55). Trvania existencií subatómových častíc nedokazujú relativitu času, lebo fyzici nedokážu pozorovať subatómové častice, a preto nedokážu ani merať trvania ich existencií. Fyzici dokážu pozorovať iba dráhovú stopu, ktorá vznikla preletom nepozorovatelnej, subatómovej častice, resp. preletom neidentifikovatelného počtu nepozorovatelných častíc, no tak, ako stopa medveďa, resp. dráha medvedích stôp, nič neprezrádza o dĺžke života medveďa, tak rovnako, ani dráhová stopa (t.j. jej tvar, či trvanie) nič neprezrádza o trvaní existencie nejakej, teoretickej (teoretickými fyzikmi vymyslenej), subatómovej častici. A preto tvrdenie fyzikov “experimenty s trvaniami subatómových častíc dokazujú Einsteinovú relativitu času” je zjavne NEPRAVDIVÉ.

Môj komentár “MJ č. 3” je reakciou na slová “svetlo je EM (elektromagnetické) vlnenie” Ja nespochybňujem EM vlastnosti svetla, lebe EM vlastnosti má každá častica hmoty, ale spochybňujem to, že “svetlo je vlnenie”. A to minimálne z nasledujúcich 2 dôvodov. 1.) Fyzici nikdy nešpecifikujú, či svetlo sú vlny lineárne (ako napr. hadicové), plošné (ako napr. hladinové), alebo priestorové (ako napr. zvukové), čo sú 3 rôzné druhy vĺn, ktoré sú dôsledkom 3 rôzných druhov pohybov (ktoré spája len vlnovkový tvar, ktorý je reálne pozorovatelný iba u lineárnych a plošných vĺn). Inými slovami, fyzici opisujú svetelné vlny vždy iba všeobecným (nekonkrétnym) pojmom “vlny”, čo je pojem, ktorého zrozumitelnú a jednoznačnú, fyzikálnu definíciu (definíciu fyzikov) som doteraz nikde nenašiel. 2.) Otvorenou otázkou je, či Maxwellové rovnice skutočne oprávňujú na vyslovenie predpokladu “svetlo sú vlny”, alebo, či táto fyzikmi podsúvaná súvislosť je iba ďalším, nepravdivým výmyslom, akým bol napr. aj výmysel “Zem je centrom celého Vesmíra”, ktorý fyzici rovnako nevedecky (stadovito, málo kriticky) akceptovali a šírili. (Podľa mňa, aj toto tvrdenie fyzikov je iba ich iracionálnou vierou, lebo nemá oporu ani v 1 pozorovaní prírody.)