David Voda: Hilma af Klint - Garden of Eden - EDO 2024 

ja som dal tu prvu otazku a chcem trochu dovysvetlit, ze som si samozrejme nepozrel anotaciu prednasky a nevedel som, ze to je kunsthistoricka prednaska o vytvarnicke. prislo mi pravdepodobne, ze pan Voda hovori mozno s pozicie psychologa o psychologickych fenomenoch. ale podstatne je, ze prednaska bola perfektna, velmi ma to zaujalo a nadsenie pana Vodu je velmi sympaticke a nakazlive. a este k tomu rozporu veda vs. mystika. je klucove, ze veda je zalozena na reprodukovatelnosti experimentu. ale tym je aj obmedzena mnozina javov, ktore veda moze uspesne skumat. mame vsak obovsky dolezitu mnozinu javov, ktore vedecky skumat nie je mozne a napriek tomu sa im musime venovat celozivotne. napriklad, ze co to je dobry zivot, co to je dobry clovek, co to vobec je kvalita zivota, co to je charakter cloveka, ako vznika a preco si ho cenime ... a to som sa este zdaleka nepriblizil fenomenom, o ktorych sa tu hovori. su to subjektivne domeny a teda vedecky sa pojednat nedaju. ale je nam jasne, ze ich nemozme ignorovat. pokusy tieto nevedecke fenomeny nejako podchytit a pokial mozno sformulovat nejaku metodu skumania sa tiahnu celou znamou ludskou historiou. ja by som dielo Hilmy af Klint chapal ako pokus urobit v tejto veci akysi pokrok. a este takto. veda a mystika su v zdanlivom rozpore. jednak z historickych dovodov, pretoze vedecka metoda a racionalita zasadnym sposobom oslabila dovtedy neotrasitelnu autoritu nabozenskych vodcov a teda hlasit sa k jednemu taboru znamena (bohuzial dodnes) byt nepriatelom druheho. a jednak kvoli malichernosti ludi, ktori sa doteraz snazia najst "zlaty gral" a jedninou teoriou vysvetlit vsetky fenomeny sveta a vesmiru, snazia sa o patent na pravdu. v skutocnosti je to tak, ze veda a mystika sa maju doplnat. veda skuma to co skumat moze, teda objektivnu realitu, mystika ma skumat fenomeny subjektivne, co v skutocnosti znamena, ze kazdy clovek vo svojom vlastnom zivote skuma svoje ... povedzme svoje vnutro, svoje prezivane, svoje emocie, instinkty, skumame odkial sa beru hodnoty, ktore uznavame a zijeme. a vzdy je dobre nezacinat odznova, je dobre nechat sa poucit a inspirovat inymi a na to je uzitocne formulovat akysi jazyk a pripadne akusi metodologiu. prisny materialista je popudeny, ked Hilma hovori o "vyssich entitach" s ktorymi komunikovala a zda sa to byt v rozpore s vedou. ale je mozne sa na to pozriet tak, ze samozrejme, ze neexistuju ziadne nadprirodzene bytosti. ale zda sa, ze clovek ma "nadanie" sa za istych okolnosti "stretnut" zocivoci s "mocnostami", ktore inak konstituuju jeho vlastnu osobnost v zazitku, kde sa tieto jeho sucasti javia ako cudzie "bytosti". toto inak pozname vsetci zo snov. a ked sa na vec pozrieme takto, tak uz to ani neodporuje materialistickemu nahladu. naopak, myslim si, ze by bolo velmi prinosne toto nadanie kultivovat a zbierat poznatky z introspektivnych experimentov.